"Matka nemôže nerealizovanie styku otca s maloletou dôvodniť nechuťou dieťaťa ísť so svojim otcom a takýmto spôsobom prenášať zodpovednosť za nerealizovanie styku otca na maloletú. Názor maloletého diaťaťa je síce dôležitý, avšak je potrebné si uvedomiť, že realizácia styku s otcom a reakcia takéhoto dieťaťa sa odvíja od toho, v akom prostredí žije, akým prostredím je teda ovplyvňované a ako je toto prostredie naladené smerom k otcovi maloletej. Matka maloletej je z rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletou, ako povinná, zodpovedná za nerealizovanie tohto styku a nerešpektovanie súdneho rozhodnutia a aj za prípadné sankcie z tohto prameniace."

 

 

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 18 CoE/421/2013-459 zo dňa 16. 10. 2013

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č. k. 8Em/4/2011-426 zo dňa 17. 6. 2013 zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia:

Z obsahu spisu vyplýva, že styk otca a maloletej je predmetom úpravy súdnym rozhodnutím právoplatným dňa 2. 10. 2009, ktoré predstavuje riadny exekučný titul, teda súdom určený vzorec správania sa rodičov maloletého dieťaťa k dieťaťu a sebe navzájom pokiaľ sa týka styku otca s dieťaťom. V tomto štádiu stavu veci niet priestoru pre úvahy o vhodnosti, či nevhodnosti realizácie styku, to sú úvahy, ktorými sa riadil súd pri určení rozsahu styku rodiča s dieťaťom, teda v základnom konaní. V konaní vykonávacom, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho a vykonateľného rozhodnutia súdu (exekučného titulu) je predmetom procesnej ochrany od súdu požadovaný a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, t.j. práva už judikovaného. Vecou samou je tu nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia.

Odvolací súd poukazuje na to, že rodičia maloletej si musia uvedomiť, že im zo zákona prináležia nielen rodičovské práva, ale i rodičovské povinnosti, pričom v žiadnom prípade nie je na ich vôli, či budů alebo nebudú tieto povinnosti plniť alebo ktoré z nich plniť budú a ktoré nie. Tak ako rodičia využívajú svoje rodičovské práva sú povinní plniť si aj svoje rodičovské povinnosti, pričom neplnenie každej z nich je spojené so zákonnými sankciami. Nie je možné, aby jeden z rodičov uplatňoval len svoje rodičovské práva a druhý z rodičov bol zaviazaný len k rodičovskými povinnostiam.

V danom prípade je nerealizovanie styku otca so svojim maloletým diaťaťom následkom toho, že matka maloletej svojej rodičovskej povinnosti zaostáva. Jej zodpovednosťou, a teda aj povinnosťou, ktorú si pod nasledkom sankcií musí plniť ako rodič, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti je to, aby dieťa malo zabezpečený a bol mu umožněný riadny kontakt s druhým rodičom, ak tento druhý rodič má o kontakt záujem, a aby sa aj tento rodič mohol podieľať na starostlivosti o dieťa, výchovne naň pôsobiť a zabezpečovať tak uplatňovanie svojich rodičovských práv a súčasne si plniť rodičovské povinnosti. Matka nemôže nerealizovanie styku otca s maloletou dôvodniť nechuťou dieťaťa ísť so svojim otcom a takýmto spôsobom prenášať zodpovednosť za nerealizovanie styku otca na maloletú. Názor maloletého diaťaťa je síce dôležitý, avšak je potrebné si uvedomiť, že realizácia styku s otcom a reakcia takéhoto dieťaťa sa odvíja od toho, v akom prostredí žije, akým prostredím je teda ovplyvňované a ako je toto prostredie naladené smerom k otcovi maloletej. Matka maloletej je z rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletou, ako povinná, zodpovedná za nerealizovanie tohto styku a nerešpektovanie súdneho rozhodnutia a aj za prípadné sankcie z tohto prameniace.

Takto určeným meritom vykonávacieho konania sa súd prvého stupňa neriadil. V spise sa zaoberá argumentáciou, ktorá predchádzala vzniku exekučného titulu a ktorou sa súd upravujúci styk otca s maloletou už vyporiadal. Napriek tomu, že mal preukázané, z vyjadrení oboch rodičov, svedkov, kolízneho opatrovníka, že upravený styk otca s maloletou dcérou sa opakovane neuskutočnil a neuskutočňuje, nielen z dôvodu nesúhlasu maloletého, prvostupňový súd neučinil žiadne opatrenie (s výnimkou bezvýslednej výzvy podla § 273 OSP), ktorým by sledoval odstránenie, resp. konvalidáciu takéhoto stavu, pričom disponuje, ešte pred vlastným nariadením výkonu rozhodnutia, širokou škálou kompetencií, ako ukladanie opakovaných pokút pri ich urýchlenom vymáhaní, zastavenie výplaty rodičovského príspevku povinnej, zastavenie výplaty prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnej. Ostatne, za predpokladu, že by dospel k poznatkom opodstatnenosti tvrdení matky, ako povinnej, mohol iniciovať zahájenie nového konania o úprave styku otca s maloletou, čo však exekučný súd neučinil a preto, ako exekučný súd, ktorý má preukázané, že k naplneniu súdom uloženej povinnosti nedošlo, musí zabezpečiť jej vykonanie všetkými zákonnými prostriedkami. Záver prvostupňového súdu, že neochota maloletej o styk s otcom, jej nemenný odmietavý postoj vôči otcovi je akceptovaním nerešpektovania rozhodnutia súdu, ktorý svojim rozhodnutím nahradil neschopnosť rodičov dohodnúť sa na úprave styku. Vykonávané rozhodnutie upravujúce styk rodiča s dieťaťom v sebe zahŕňa nielen jednoduché oprávnenie, či povinnosť dieťa k prevzatiu pripraviť a prevzatie umožniť, ale i nutnosť maloletého viesť k rešpektu voči rodičovi s ktorým nežije, čo v predmetnej veci vzhľadom na postoj maloletej, zo strany matky absentuje a dá sa skôr predpokladať manipulácia s maloletou, ktorá vo veku dvanástích rokov sama vlastnoručne napísala a podala návrh na zákaz styku otca s ňou, ktorý dňa 21. 6. 2012 zaslala na ÚPSVaR a dňa 29. 6. 2013 na okresný súd.

Úlohou prvostupňového súdu bude postupovať najprv jednotlivými výchovnými opatreniami, sledovať dosiahnutie realizácie styku pri participácii kolízneho opatrovníka, avšak bezprostredne po nerešpektovaní exekučného titulu, napriek vykonaným opatreniam, nariadiť nútený výkon. Je neakceptovateľný stav, keď sa súd bez akéhokoľvek úsilia dosiahnuť vynútenie uloženej povinnosti, prizerá na nerešpektovanie práva. Za takýto stav totiž možno označiť bezvýslednú činnosť vo veci od podania návrhu oprávneného (6. 9. 2011) po dnešný deň.