Univerzita Hradec Králové

Pedagogická Fakulta

Katedra sociální patologie a prevence

LANGHAMMEROVÁ, Kamila. Syndrom Zavrženého Rodiče. Hradec Králové: Pedagogická fakulta Univerzity Hradec Králové, 2015, 82 s. Bakalářská práce pojednává o příčinách vzniku, průběhu a důsledcích syndromu zavrženého rodiče. Teoretická část popisuje základní pojmy, jako jsou rodina, rodinný systém, rodinná resilience, výchovné styly, rozvod/rozchod a vliv důsledků tohoto jevu na dítě, rodiče, zavrţeného rodiče a příbuzné.
Cílem praktické části je zjistit, co je příčinou vzniku syndromu zavrženého rodiče a poukázat na nedostatky při jeho klasifikaci a následném řešení. Předložené kazuistiky syndromu zavrženého rodiče jej zobrazují ze dvou rozdílných pohledů terapeutického a právního systému.

Celú bakalársku prácu Kamily Langhammerovej si môžete prečítať na http://www.striedavka.sk/01_custom_content/dokumenty/diplomovky/LanghammerovaKamila-SyndromZavrzenehoRodicePAS.pdf.

2. októbra 2015 prijala Rada Európy rezolúciu č. 2079 "Rovnosť postavenia mužov a žien a spoločná rodičovská zodpovednosť: úloha otcov". Rezolúcia prináša konkrétne doporučenia zmien a jasne signalizuje nutnosť prijatia takých opatrení, ktoré povedú k zrovnoprávneniu postavenia mužov a žien v oblasti výchovy a starostlivosti o deti po rozdelení rodiny, s dôrazom na striedavú starostlivosť ako formu porozvodovej starostlivosti, ktorá je v najlepšom záujme dieťaťa. Zároveň rezolúcia apeluje na vytvorenie patričných podmienok pre rodičov v rámci poručenských konaní a po nich, aby bolo možné striedavú starostlivosť v praxi realizovať a odkazuje aj na "Cochemský model". Vďaka pani Markéte Novákovej vám prinášame preklad rezolúcie do českého jazyka aj originálne znenie v angličtine.

Ministerstvo spravodlivosti Bádenska-Wurttemberska

Všetko, čo potrebujete ako rodičia vedieť o postupoch a o starostlivosti o vaše spoločné dieťa

Elternkonsens – zosúladené postupy v záujme dieťaťa

Rozvádzate sa alebo rozchádzate so svojim partnerom? Rozchod rodičov je pre deti veľmi stresujúca udalosť. Chcete, aby vaše dieťa trpelo rozvodom čo najmenej. Svojmu dieťaťu pomáhate, ak nezvyšujete na neho tlak spochybňovaním práv na styk s rodičom alebo na starostlivosť druhého rodiča. Vaše dieťa by sa nemalo stať predmetom rodičovských sporov.

Hľadanie priateľskej dohody

Mali by ste hľadať spoločné riešenie ešte pred súdnym konaním. Vo väčšine prípadov je vzájomná rozumná dohoda výhodnejšia ako rozhodnutie súdu. Vy ste rodičia a svoje dieťa poznáte lepšie ako ktokoľvek iný. Po prvé a predovšetkým je vašou zodpovednosťou zabezpečiť blaho vášho dieťaťa. Všeobecne platí, že deti potrebujú oboch rodičov – svoju matku, aj svojho otca.

Pri hľadaní spoločnej dohody môžete využiť široké možnosti pomoci. Rad poradenských služieb prispôsobených vašim potrebám, kompetentný úrad pre blaho mladých (Jugendamt) a rôzne poradenské centrá v mieste vášho bydliska vám poskytnú pomoc.

13.2.2013

Kľúčové zistenia takmer 30-ročného výskumu:

(1) Deti, tráviace 35-50% času s každým rodičom, v porovnaní s deťmi, ktoré žijú len s jedným rodičom a trávia nejaký čas s druhým rodičom, sú na tom lepšie v oblastiach: školských schopností, závislostí na drogách a alkohole, fajčení, kriminalite, zdravotných problémov prameniacich zo stresu, emocionálnych problémov, problémov so správaním a kvality a trvácnosti vzťahov s obomi rodičmi.

(2) Tieto lepšie výsledky sú dosahované aj v prípadoch pretrvávajúcich verbálnych konfliktov vysokého stupňa medzi rodičmi a aj v prípadoch, keď jeden z rodičov nesúhlasil so starostlivosťou o dieťa oboma rodičmi.

(3) Väčšina detí, ktoré boli v starostlivosti oboch rodičov, hovorí, že nepohodlie vyplývajúce z dvoch domovov bolo prevážené benefitmi. V kontraste s tým, veľká väčšina detí, ktoré sa stretávali s jedným z rodičov len počas víkendov alebo v strede týždňa, hovorí, že chcú tráviť s nerezidenčným rodičom viac času.

Linda Nielsen, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

 

Skrátená verzia. Celý list v angličtine je k dispozícii na http://www.striedavka.sk/01_custom_content/LindaNielsenLetter.pdf.

VYSOKÁ ŠKOLA ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEJ PRÁCE SV. ALŽBETY BRATISLAVA
INŠTITÚT ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEJ PRÁCE SV. LADISLAVA NOVÉ ZÁMKY

 

VPLYV STRIEDAVEJ OSOBNEJ STAROSTLIVOSTI NA MALOLETÉ DIEŤA A NA ČLENOV RODINY PO ROZVODE Z POHĽADU SOCIÁLNEHO PRACOVNÍKA

 

Diplomová práca

Nové Zámky 2015

MAREK HLAVATÝ

 

Abstrakt

HLAVATÝ, Marek: Vplyv striedavej osobnej starostlivosti na maloleté dieťa a na členov rodiny po rozvode z pohľadu sociálneho pracovníka. [Diplomová práca]/ Marek Hlavatý – Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Bratislava. Inštitút zdravotníctva a sociálnej práce sv. Ladislava Nové Zámky. Katedra sociálnej práce. – Školiteľ: PhDr. Dušan Demčák, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: Magister sociálnej práce. – Nové Zámky : Inštitút zdravotníctva a sociálnej práce sv. Ladislava, 2015. 75 s.

Práca pojednáva o striedavej osobnej starostlivosti ako jednej z možností porozvodovej starostlivosti o maloleté dieťa. Prvá teoretická časť diplomovej práce pojednáva o inštitúte striedavej osobnej starostlivosti, definuje najlepší záujem dieťaťa, opisuje Cochemský model a vyživovaciu povinnosť rodičov pri striedavej osobnej starostlivosti. V ďalšej časti sa autor venuje stavu na Slovensku pri rozhodovaní o porozvodovom zverení dieťaťa do starostlivosti rodičov, rozoberá výskumy a štúdie uskutočnené v krajinách, kde je striedavá starostlivosť už dlhodobou súčasťou a porovnáva striedavú starostlivosť s výlučnou starostlivosťou. Podstatou empirickej časti diplomovej práce je vlastný kvantitatívny výskum o vplyve striedavej osobnej starostlivosti na maloleté dieťa a na členov rodiny po rozvode. Cieľom bolo zistiť a porovnať, ako vplýva rozvod na dieťa a členov rodiny v situácii, keď bolo po rozvode dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti a keď bolo zverené do starostlivosti jedného z rodičov. Výskumnou metódou bol dotazník a výskumu sa zúčastnilo 145 respondentov zo Slovenska a Českej republiky. Pri signifikancii 0,05 ako signifikantné v prospech striedavej osobnej starostlivosti vyšli rozdiely pri indikátoroch vzťah rodiča s dieťaťom (p = 0,003424), vzťah druhého rodiča s dieťaťom (p = 0,015063), komunikácia rodičov (p = 0,041811), spolupráca rodičov (p = 0,001945), stretávanie sa rodiča s dieťaťom (p = 0,00093), vychovávanie dieťaťa rodičom (p = 0,0005), oddelené žitie rodičov (p = 0,001892), vplyv rozvodu na kvalitu života rodiča (p = 0,023892), pretrvávajúce konflikty rodičov (p = 0,020992) a nové konflikty rodičov (p = 0,001951). Ako nesignifikantné vyšli rozdiely v indikátoroch vplyv rozvodu na kvalitu života dieťaťa (p = 0,235788) a vplyv rozvodu na kvalitu života druhého rodiča (p = 0,263267).

Kľúčové slová
Rozvod. Záujem dieťaťa. Striedavá starostlivosť. Rodičia.

 

Tu si môžete prečítať celú diplomovú prácu od Mareka Hlavatého.

V budove ministerstva spravodlivosti SR sa uskutočnilo 13.5.2014 pracovné stretnutie k novele zákona o rodine. Téma stretnutia bola striedavá osobná starostlivosť.

Účastníkmi stretnutia boli:

Róbert Dobrovodský – sekcia legislatívy MS SR

Bronislava Pavelková – advokátka, spolupracuje so sekciou legislatívy MS SR

Marica Pirošíková – zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva

Ivana Mrázková – odbor stratégie sociálnych vecí a rodiny MPSVaR

Peter Szabo – odbor stratégie sociálnych vecí a rodiny MPSVaR

Renáta Brennerová – odbor stratégie sociálnych vecí a rodiny MPSVaR

Peter Rajňák – predseda Asociácie rodinných sudcov, predseda OS Pezinok

Monika Ivaničová – matky s deťmi v striedavej starostlivosti, ktoré navrhujú obmedziť striedavú starostlivosť

Denisa Jánošíková – ABC pre rodinu, advokátka

Jozef Ďurček – Otcovia.sk

Miroslav Sabol – Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť

Bohuslav Lenghardt – Rada pre práva dieťaťa - Slovenská republika

 

Stretnutie otvorila príhovorom štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti JUDr. Monika Jankovská. Oznámila účastníkom, že návrh zákona by mal byť predložený do vlády v auguste 2014. Ohľadne novely už prebehlo veľa stretnutí a diskusií. Toto stretnutie sa má týkať témy striedavá osobná starostlivosť. Ide o pomerne nový model a na Slovensku s ním máme málo skúseností. Ministerstvo sa pozrelo na zahraničné skúsenosti, konkrétne na legislatívu v Rakúsku. Požiadala účastníkov, aby odsunuli do úzadia práva rodičov a v popredí aby držali záujem dieťaťa. Pani štátna tajomníčka sa následne rozlúčila s účastníkmi, avšak uviedla, že p. Dobrovodský ju bude informovať o stretnutí.

 

Následne prebiehala diskusia, ktorá sa však netýkala výlučne témy striedavej starostlivosti, ale všeobecne starostlivosti o deti v prípade, že rodičia nežijú spolu. Názory a príspevky účastníkov si môžete prečítať v ďalšom texte.

TRNAVSKÁ UNIVERZITA V TRNAVE
FILOZOFICKÁ FAKULTA

SYNDRÓM ZAVRHNUTÉHO RODIČA, JEHO STRATÉGIE, PREJAVY A POTENCIÁLNE DÔSLEDKY

 

Bakalárska práca

 

Trnava, 2013
Tatiana Bednárová


Abstrakt

BEDNÁROVÁ, Tatiana: Syndróm zavrhnutého rodiča, jeho stratégie, prejavy a potenciálne dôsledky. [Bakalárska práca]. – Trnavská univerzita v Trnave. Filozofická fakulta; Katedra psychológie. – Školiteľ: Mgr. Mário Schwarz, PhD. – Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár.– Trnava: FF TU, 2013, 54 s.


Bakalárska práca sa zaoberá problematikou syndrómu zavrhnutého rodiča, ktorý je častým dôsledkom rozvodových konfliktov medzi rodičmi. Cieľom práce je priniesť poznatky o tejto problematike. Teoretické pozadie približuje jeho prejavy u dieťaťa, stratégie a motívy programujúceho rodiča, jeho dôsledky na dieťa a kontroverznosť syndrómu. Výskumným problémom sú stratégie programujúceho rodiča, prejavy zavrhnutia, faktory obnovenia vzťahu so zavrhnutým rodičom a potenciálne dôsledky syndrómu. Bakalárska práca je prípadovou štúdiou 24 ročnej participantky, u ktorej syndróm pretrvával približne štyri roky. Výsledky dát autorka získala prostredníctvom kvalitatívnej metodológie. S participantkou bolo robené pološtruktúrované interview s možnosťou otvorených otázok. Výsledky ukázali, že medzi najhlavnejšie stratégie programujúceho rodiča patrilo očierňovanie a zhadzovanie rodiča v očiach dcéry. Medzi prejavy zavrhnutia patril odpor voči zavrhnutému rodičovi, pohŕdanie či verbálne a mimické prejavy nepriateľstva. V obnovení vzťahu so zavrhnutým rodičom zohralo značnú rolu oslabenie vzťahu s programujúcim rodičom, externé informácie a hodnotový systém. Potenciálne dôsledky, ktoré syndróm vyvolal sú difúzna identita a nedôvera voči ľuďom. Výsledky práce sa snažia prispieť k objasneniu mechanizmov syndrómu zavrhnutého rodiča u dieťaťa a jeho potenciálnych dôsledkov z pohľadu samotného dieťaťa.

Kľúčové slová: Programujúci rodič. Rozvod. Stratégie. Syndróm zavrhnutého rodiča.