V sobotu 9.12.2017 sa v Poprade konal 26. celoslovenský snem Slovenskej rady rodičovských združení, ktorého sa zúčastnili rodičia a členovia občianskeho združenia www.srrz.sk.

Vyhodnotenie plnenia plánu práce SRRZ za školský rok 2016/2017 je v pripojenej Výročnej správe o činnosti SRRZ za školský rok 2016/2017.

Na stranách 35 až 38 je v bode 23. vyhodnotenie pomoci SRRZ pri osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi a spôsobe ich účasti v škole či v školskom zariadení. SRRZ poukazuje na inštitút osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi a navrhuje doplnenie školského zákona o:

- vzdelávanie dieťaťa v školách, keď je zverené do osobnej starostlivosti obidvoch rodičov

- plnenie školskej dochádzky v dvoch školách

- spôsob financovania v školách pri prechode z jednej školy na druhú podľa bydliska rodiča.

Graf z www.otcovia.sk ukazuje, že rodičov, ktorí využívajú osobnú starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi je stále minimum.

Civilný mimosporový poriadok výslovne upravuje možnosť súdu rozhodnúť neodkladným opatrením o osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi.

Mediátorka Bronislava Švehláková uvádza, že kde nemá záujem otec, ju súd nenariadi a tam, kde nemá záujem matka no otec áno, sa zväčša zisťuje, či je pre deti vhodná. Rodičom radí sa dohodnúť ešte pred pojednávaním, aby zostali spolurodičmi a nie súpermi. V takýchto prípadoch pomáha práve mediácia.

Výhodou osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi je to, že dieťa nestratí kontakt ani s jedným z rodičov. „Obaja majú možnosť s dieťaťom byť, vychovávať ho, zažívať chvíle pekné a aj tie nie vždy príjemné. Či už sú to choroby alebo školské povinnosti“. To víkendový rodič málokedy zažije. Ďalší prínos vidí v tom, že čas, ktorý rodič s dieťaťom strávi, býva zväčša oveľa intenzívnejší a lepšie využitý, ako keď žili v jednej domácnosti. A tiež získa aj voľný čas pre seba.

Advokátka Bronislava Pavelková dodáva, že rozhodovanie súdov by malo byť rýchlejšie – častokrát to doslova „nechajú vyhniť”. Situácia sa takto síce upokojí, no často spôsobom, ktorý je proti záujmu dieťaťa. „Proste ustúpi ten lepší, slušnejší rodič, ktorý dieťa viac ľúbi“. Súd tak končí rozhodnutím jedného rodiča ustúpiť, hoci záujem dieťaťa je iný. Za problém považuje, že súdy ponechávajú deti matkám aj vtedy, ak sú výchovne nespôsobilé, vedú deti k nenávisti či neúcte. „Otec rezignuje, o dieťa prestane javiť záujem a nikto ho nenúti plniť si svoje rodičovské povinnosti“. Nesprávny stav sa mlčky toleruje, hoci na jeho konci môže byť zničená ľudská osobnosť, ktorú sme povinní chrániť.

„Keď nemôže dieťa zakázať svojim rodičom rozvod alebo rozchod, hoci si veľmi praje, aby zostali spolu, potom majú oni povinnosť mu situáciu čo najviac uľahčiť“. Kto z rodičov to podľa nej nerobí, preukazuje nedostatok rodičovskej spôsobilosti. Aj to by sa malo zohľadniť pri rozhodovaní. „Ak by dieťaťu jeden z rodičov fakt chýbal, je striedavá starostlivosť často najlepšie, hoci pre dieťa nekomfortné riešenie,“ hovorí Pavelková. Výhody môže mať osobná starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi aj pre rodičov – majú spoločnú zodpovednosť za dieťa, zato, čo z neho vyrastie, za jeho pubertu, prešľapy, prehrešky alebo problémy.

Rodičia tiež môžu takto podľa nej získať čas pre seba – a to najmä matky. „Ak je dieťa polovicu času u otca, ktorý sa dokáže kvalitne postarať, môže matka venovať priestor práci, záľubám, novému vzťahu. Nebude taká vyčerpaná, ako bývajú matky samoživiteľky“. Veľa žien si hrdo myslí, že to zvládnu, no zahraničné štatistiky dokazujú, že presne ony sú ohrozené chudobou a problematickou výchovou najviac. „Niet peňazí, niet času. Kedy má matka samoživiteľka ešte vychovávať dieťa?“.

Každý druhý víkend je primálo

Bohuslav Lenghardt z www.striedavka.sk vidí za zriedkavou osobnou starostlivosťou o dieťa obidvomi rodičmi u nás to, že počas rozchodu sa nemyslí veľmi na deti. „Partneri majú svoje vlastné problémy, prevládajú silné negatívne emócie a do nich sa mieša strach z budúcnosti. V takomto rozpoložení vnímať záujem dieťa ako to najdôležitejšie dokážu len niektorí“.

Aj v prípade, že jeden z rodičov má záujem, neznamená to automaticky, že dieťa bude v osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak druhý rodič nesúhlasí. Súd to často podľa neho uzavrie tak, že osobná starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi nie je v záujme dieťaťa.

Našu legislatívu hodnotí ako nedostatočnú – automaticky sa totiž pri rozvode uvažuje o výlučnej osobnej starostlivosti o dieťa len jedným z rodičov. Tomu druhému zostáva len nárok na stretávanie s dieťaťom a povinnosť platiť výživné. „Samotný rozvod nie je dostatočný dôvod na odňatie dieťaťa zo starostlivosti rodiča“.

„Na hromadnom zverovaní detí do výhradnej osobnej starostlivosti matiek sa podpisuje aj chýbajúce chápanie a rozlišovanie medzi rolami matky a otca vo výchove a starostlivosti o dieťa“ myslí si Andrej Strečanský z www.striedavka.sk.

Matky sú skvelé vo vytváraní domova, otcovia zasa pomáhajú deťom objavovať okolitý svet, osamostatniť sa a prijať za seba zodpovednosť. Preto, ak dieťa príde s odretým kolenom, neznamená to, že otec zanedbáva výchovu, alebo že mu nezáleží na svojich deťoch.

„Starostlivosť otca nie je pre dieťa len nejakým benefitom navyše, ale bytostne potrebná, hoci sa to dnes veľmi bagatelizuje“. Chronické depresie, horšie vzdelanie, vyššie šance na závislosti a kriminalitu sú len niektoré z problémov spôsobených chýbajúcim otcom. Napriek tomu sa u nás súdy prikláňajú pri rozhodovaní na stranu matky.

„Pri najčastejšom modele stretávania, každý druhý víkend, nie je možné, aby otec plnohodnotne plnil svoju otcovskú rolu – dával deťom priestor na vyletenie z hniezda tak, aby sa deti zároveň cítili bezpečne pod jeho láskavou ochranou“. V takomto obmedzenom čase totiž nie je možné vytvoriť hlboký dôveryhodný vzťah, ktorý je na to potrebný.

Na strane 55 je v bode 34. vyhodnotenie plnenia projektu http://www.frf2016.eu/ medzinárodného festivalu rozvodových filmov „Rozvod, deti a my“, ktorý sa uskutočnil od 14. do 15.11.2016 v KC Dunaj v Bratislave a od 21. do 22.11.2016 v Prahe. Boli na ňom premietnuté viaceré domáce i zahraničné filmy. Hlavnou témou týchto filmov bola osobná starostlivosť o dieťa obidvoma rodičmi a syndróm zavrhnutia rodiča. V obnovenej premiére bol uvedený český film Střídavka v réžii Luboša Pateru a premiérovo slovensko-český film Striedavka po desiatich rokoch, v ktorej režisér Ján Mančuška mapuje aj ďalšie osudy niektorých detí a ich rodičov z predchádzajúcej snímky a dáva im možnosť spätne hodnotiť svoju skúsenosť s osobnou starostlivosťou o dieťa obidvomi rodičmi. Syndrómom zavrhnutia rodiča sa zaoberalo viacero festivalových filmov, medzi nimi i český film Mamy k zavrhnutiu? ktorý zobrazuje jav, kedy deti pod vplyvom jedného patologicky jednajúceho rodiča musia zavrhnúť, odstrániť zo svojho života druhého rodiča. Tento jav sa týka zavrhovaných matiek, otcov, babiek, dedkov... Spoločenské štruktúry a orgány tento jav neriešia a tak sa beztrestne niektorí jedinci správajú patologicky, čo je hanebné.

Týmto spôsobom sme sa zapojili do diskusie a polemizujeme s odborníkmi, ktorí vyhlásili, že nič také neexistuje.

Rodičovskému odcudzeniu sa venoval aj brazílsky film Vymyslená smrť, ktorý obsahuje výpovede troch mladých slečien, ktoré prešli manipuláciou, museli svojho otca zavrhnúť, a po rokoch tú manipuláciu prehliadli a vzťah s otcom obnovili. Spovedajú sa z toho, ako to prežívali, sú to skutočne hlboké scény. Riešenie týchto problémov ponúka americký film Vitaj späť, Pluto, ktorého autorom je Richard Warshak, uznávaný priekopník problematiky rodičovského odcudzenia.

Ďalším filmom bola francúzska snímka Moji rodičia, ich rozvod a ja, natočená z pohľadu detí. Ukazuje, ako deti prežívajú rozchod svojich rodičov a čo si o tom myslia.

Za jednu z možných ciest, ako mierniť túto patológiu, považujeme osobnú starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi, ako vhodný spôsob porozvodovej výchovy a myslíme si, že by bolo možné ju viac využívať v prospech detí, ich rodičov a celej spoločnosti.

Cwlá výročná správa SRRZ 2016/17 je k dispozícii na http://www.striedavka.sk/01_custom_content/SRRZVyrocnasprava2016-17.doc

Zdroj: www.srrz.sk