Súdna znalkyňa o striedavej starostlivosti o deti * 4 otázky - 4 odpovede

Odpovedá - Mgr. Lýdia Adamcová, detská psychologička, súdna znalkyňa

1. Čo hovoria vaše skúsenosti súdnej znalkyne o situácii detí počas rozvodových konaní, vtedy, keď sa na súde rozhoduje o úprave styku maloletých detí s rodičmi po ich rozchode? Ako sa správajú matky a ako otcovia? Majú otcovia v SR záujem o porozvodovú starostlivosť o dieťa?


Situácia detí počas rozvodových konaní býva v mnohých prípadoch dramatická, ale aj nekomplikovanejšie prípady prežívajú deti stresujúco. Správanie rodičov, niekdy predovšetkým matiek, býva účelovo motivované s tendenciou eliminovať druhého rodiča z výchovnej starostlivosti a minimalizovať jeho kontakt s dieťaťom. Aktuálne možno pozorovať nárast záujmu otcov o porozvodovú starostlivosť o svoje deti, možno práve ako dôsledok doterajšej praxe jednostranne preferovať starostlivosť matky, bez ohľadu na vek a pohlavie dieťaťa. Pozície rodičov vo vývine dieťaťa sa cyklicky striedajú, v určitom období je dôležitá osoba matky a potom je to osoba otca. Práve v pozdnejšom veku potrebujú deti cítiť silu, odvahu mužskej autority akou je otec a iba otec, môže napríklad z chlapca vychovať muža, nikdy to nemôže urobiť matka a ani nevlastný otec.

2. Aká bola prax našich súdov pri rozhodovaní o tom, komu zveria dieťa po rozvode manželov?

Doterajšie prax súdov, ale aj niektorých znalcov je ovplyvnená "novodobou" tradíciou zverovať deti do výchovnej starostlivosti matky a to bez rešpektovania ich veku a pohlavia. Zverenie detí do starostlivosti otca, bolo vnímané ako komplikovanejšie riešenie problémov, ktoré si často vyžadovali niekoľko kontrolných znaleckých posudkov, zo strany matiek nasledovali obviňovania a sťažnosti na znalca, návrhy na trestné stíhanie znalca, čo hraničilo až zo zastrašovaním znalca. Snažím sa vždy matkám zdôrazňovať, aby deti uvoľnili a umožnili im žiť aj s otcom a aby to nebrali ako osobnú prehru.

3. Doteraz mohli rodičia realizovať určitú formu striedavej starostlivosti o dieťa iba vtedy, ak medzi sebou uzatvorili dohodu a súd ju schválil. Po novom má byť striedavá starostlivosť umožnená aj vtedy, ak jeden z rodičov uzatvorenie takejto dohody blokuje. Je toto riešenie správne a čo môže priniesť najmä deťom?

Ja, toto rozhodnutie vnímam ako výhru pre deti. Deti nebudú tlačené do rozhodnutia zvoliť si jedného rodiča, čo v ich vnútornom citovom prežívaní vedie vždy k pocitom viny voči rodičovi, ktorého priamo alebo nepriamo odmietli. Identita a jedinečnosť dieťaťa je daná jeho matkou a otcom a dieťa ich potrebuje vnímať a cítiť, aby určitým spôsobom zrkadlilo pozitívne ale aj negatívne vlastnosti rodičov. V tomto procese sa dieťa učí prežívať svoju hodnotu, svoje sebavedomie, formujú sa jeho rôzne životné postoje a týmto sa formuje jeho vyvíjajúca sa osobnosť. Akékoľvek dehonestovanie a kriminalizovanie jedného z rodičov je základom nízkej sebadôvery dieťaťa, dieťa má problémy so sebarelizáciou, čo postupne vedie k poruchám správania, depresiám a to sú predispozície k drogovým závislostiam, asociálnemu správaniu ale aj iným psychickým a zdravotným problémom a to aj v ich dospelosti.

4. Napriek istým stereotypným názorom v spoločnosti na výchovu detí po rozvode, ktoré dosiaľ odobrovali súdy, existuje šanca, že takýto typ starostlivosti bude na Slovensku vnímaný už pozitívne? Je striedavá starostlivosť riešením pre všetkých rodičov a ich deti?

Striedavá výchova zrovnoceňuje pozície oboch rodičov a zrovnoceňuje aj ich zodpovednosť za výchovné problémy detí, rodičia budú musieť viac komunikovať o problémoch svojich detí a nebudú ich tajiť zo strachu, že zlyhali. Zníži sa možnosť detí manipulovať s rodičmi a zneužívať ich strach, že o dieťa prídu. Problémy detí sú nepriamou výzvou pre oboch rodičov, aby začali spolu komunikovať, čo striedavá výchova jednoznačne umožní. Dieťa potrebuje oboch rodičov, ale to najdôležitejšie čo potrebuje, je cítiť ich vzťah, ak už tam nie je láska, z ktorej sa ich dieťa narodilo a ktorú silne cítilo, nech je tam ich vzájomná úcta a rešpektovanie.
Striedavá výchova je riešením v prospech dieťaťa, dieťa bude mať voľbu slobodne naplniť svoje citové potreby k obom rodičom, nebude musieť svoje city k rodičom kontrolovať a potláčať. Apelujem na všetkých, ktorí vstupujú do riešia takýchto konfliktov, aby túto možnosť využívali a ak budú určité problémy, nech si predstavia a precítia situáciu, že majú dve deti a majú sa rozhodnúť iba pre jedno dieťa, čo budú v tejto situácii prežívať vo svojom vnútri, ako budú trpieť pri pomyslení na druhé dieťa a potom nech rozhodujú, čo je v záujme každého dieťa.
Aj keď bude realizovanie striedavej výchovy v praxi náročnejšie a bude mať svoje úskalia, pre celkový psychosomatický vývin detí až do bodu, kedy sa deti stanú rodičmi, má striedavá výchova nedoceniteľný význam. Verím, že postupne takýto typ starostlivosti bude vnímaný pozitívne hlavne preto, že je citlivý k duši dieťaťa