TRNAVSKÁ UNIVERZITA V TRNAVE
FILOZOFICKÁ FAKULTA

SYNDRÓM ZAVRHNUTÉHO RODIČA, JEHO STRATÉGIE, PREJAVY A POTENCIÁLNE DÔSLEDKY

 

Bakalárska práca

 

Trnava, 2013
Tatiana Bednárová


Abstrakt

BEDNÁROVÁ, Tatiana: Syndróm zavrhnutého rodiča, jeho stratégie, prejavy a potenciálne dôsledky. [Bakalárska práca]. – Trnavská univerzita v Trnave. Filozofická fakulta; Katedra psychológie. – Školiteľ: Mgr. Mário Schwarz, PhD. – Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár.– Trnava: FF TU, 2013, 54 s.


Bakalárska práca sa zaoberá problematikou syndrómu zavrhnutého rodiča, ktorý je častým dôsledkom rozvodových konfliktov medzi rodičmi. Cieľom práce je priniesť poznatky o tejto problematike. Teoretické pozadie približuje jeho prejavy u dieťaťa, stratégie a motívy programujúceho rodiča, jeho dôsledky na dieťa a kontroverznosť syndrómu. Výskumným problémom sú stratégie programujúceho rodiča, prejavy zavrhnutia, faktory obnovenia vzťahu so zavrhnutým rodičom a potenciálne dôsledky syndrómu. Bakalárska práca je prípadovou štúdiou 24 ročnej participantky, u ktorej syndróm pretrvával približne štyri roky. Výsledky dát autorka získala prostredníctvom kvalitatívnej metodológie. S participantkou bolo robené pološtruktúrované interview s možnosťou otvorených otázok. Výsledky ukázali, že medzi najhlavnejšie stratégie programujúceho rodiča patrilo očierňovanie a zhadzovanie rodiča v očiach dcéry. Medzi prejavy zavrhnutia patril odpor voči zavrhnutému rodičovi, pohŕdanie či verbálne a mimické prejavy nepriateľstva. V obnovení vzťahu so zavrhnutým rodičom zohralo značnú rolu oslabenie vzťahu s programujúcim rodičom, externé informácie a hodnotový systém. Potenciálne dôsledky, ktoré syndróm vyvolal sú difúzna identita a nedôvera voči ľuďom. Výsledky práce sa snažia prispieť k objasneniu mechanizmov syndrómu zavrhnutého rodiča u dieťaťa a jeho potenciálnych dôsledkov z pohľadu samotného dieťaťa.

Kľúčové slová: Programujúci rodič. Rozvod. Stratégie. Syndróm zavrhnutého rodiča.

 

Občianske združenia, ktoré bojujú za práva detí, sa spojili do Platformy - Právo dieťaťa byť počuté.

 

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 100 ods. 3 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

Podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa má dieťa právo byť počuté štátnymi orgánmi vždy predtým, než štátne orgány rozhodnú o veciach, ktoré sa týchto detí týkajú.

Podľa Všeobecného komentára č. 12 Právo dieťaťa byť vypočuté majú štátne orgány nabádať dieťa, aby formulovalo svoj slobodný názor, a majú zabezpečiť prostredie, ktoré umožní dieťaťu využiť jeho právo byť vypočuté. Podmienku veku a vyspelosti je možné posúdiť, až potom keď je jednotlivé dieťa vypočuté. Článok 12 nezavádza žiadny vekový limit na právo dieťaťa vyjadrovať svoje vlastné názory, a všeobecný komentár odrádza štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru, od zavádzania vekových limitov, či už zákonom alebo v praxi, ktoré by obmedzili právo dieťaťa byť vypočuté vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú.

Štátne orgány v Slovenskej republike ignorujú právo dieťaťa povedať svoj slobodný názor a vydávajú rozhodnutia bez toho, že by si vypočuli slobodný názor dieťaťa predtým, než vydajú akékoľvek rozhodnutie vo veci, ktorá sa týka dieťaťa. Keď hovoríme o štátnych orgánoch v Slovenskej republike, tak tým myslíme aj súdy a Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vo funkcii kolízny opatrovník.

Občianske združenia - členovia Platformy - Právo dieťaťa byť počuté:

Dohovor SK

Klub mnohodetných rodín

Otcovia.sk

Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť

Ďalšie občianske združenia a jednotlivci sa môžu pripojiť k našej iniciatíve ako podporovatelia a spolu s nami bojovať za právo dieťaťa na to, aby bol štátnymi orgánmi vždy počutý slobodný názor dieťaťa vo veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú. V prípade záujmu, ak nám záujemcovia dajú súhlas, zverejníme na tomto mieste podporovateľov Platformy - Právo dieťaťa byť počuté.

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Katedra súkromného práva

Striedavá osobná starostlivosť o maloleté dieťa je novým inštitútom v právnom poriadku Slovenskej republiky zavedený v roku 2010 novelou zákona o rodine a priniesol maloletým deťom väčšie možnosti na rovnaký pravidelný styk s oboma jeho rodičmi po splnení určitých podmienok.
Tento nový inštitút je upravený základným prameňom rodinného práva a to zákonom č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine. Na základe môjho doterajšieho štúdia sa domnievam, že predmet záverečnej práce nie je dostatočne upravený zákonom a ani odbornou literatúrou, ale to kladiem za vinu krátkej dobe, počas ktorej je inštitút striedavej osobnej starostlivosti v našom právnom poriadku. Za tak krátky čas sa nemohlo stihnúť napísať nespočetné množstvo odborných publikácií kompetentnými osobami. Zákonnej úprave si dovolím vytknúť najmä veľmi stručné ustanovenie týkajce sa striedavej osobnej starostlivosti, pretože zákonná úprava presne neurčuje podmienky vzniku, či zániku striedavej osobnej starostlivosti.
Keďže od zavedenia inštitútu striedavej osobnej starostlivosti do právneho poriadku Slovenskej republiky neprešli ani celé dva roky, nemôžem dostupnosť literatúry hodnotiť na výbornú. Samozrejme najdôležitejším zdrojom informácií sa stal pre mňa Zákon o rodine spolu s komentárom k nemu od JUDr. Bronislavy Pavelkovej, PhD., ktorá je v odvetví rodinného práva uznávanou autoritou. Taktiež nemôžem zabudnúť na nespočetné množstvo internetových stránok, ktoré ponúkajú rôzne články a diskusie na túto tému. V rámci môjho štúdia som sa skontaktovala aj s organizáciou ľudí, ktorá vedie ineternetú stránku zameranú výlučne na inštitút striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Poskytli mi cenné rady, ktoré som sa snažila riadne využiť pri písaní mojej záverečnej práce.
Moja záverečná práca má názov Striedavá osobná starostlivosť o dieťa ako nový inštitút právneho poriadku Slovenskej republiky. Práca je rozdelená do štyroch kapitol, ktoré sú následne rozdelené do subkapitol vzájomne na seba nadväzujúcich.
V prvej kapitole sa venujem vývoju striedavej osobnej starostlivosti vo svete a snažím sa o priblíženie cesty tohto inštitútu do nášho právneho poriadku. Pre Slovenskú republiku je to veľmi mladý inštitút, ale pre niektoré krajiny znamená bežnejšiu prax než klasické zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča. Táto kapitola má svoje podkapitoly, v ktorých rozoberám rôzne situácie v jednotlivých krajinách sveta.
Druhá kapitola sa zaoberá právnou úpravou striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa v Slovenskej republike. Rieši problematiku nedostatku zákonnej úpravy ako aj právne názory odborníkov na danú problematiku. Taktiež v jej podkapitole sa venujem aj inštitútu výživného týkajúceho sa maloletých detí zverených do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
V tretej kapitole sa snažím o podrobnejšie rozobratie problematiky, o definovanie konkrétnych podmienok, ktoré je potrebné splniť pre vznik striedavej osobnej starostlivosti o dieťa, resp. porušiť, aby jeden zo subjektov mohol žiadať jej zrušenie a následné zverenie maloletého dieťaťa do jeho výlučnej osobnej starostlivosti. Taktiež sa v tejto kapitole snažím o jednoduché definovanie hlavných subjektov vystupujcich v konaniach, na ktorých sa rozhoduje o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V poslednej subkapitole tejto kapitoly sa zaoberám aj právami a povinnosťami týchto subjektov v konaní ako aj po ukončení vyššie uvedeného konania.
Posledná štvrtá kapitola záverečnej práce je venovaná porovnávaniu právnej úpravy inštitútu striedavej osobnej starostlivosti v Slovenskej republike s právnou úpravou v Českej republike, kde je tento inštitút zaužívaný v praxi už od roku 1998, čo je podstatne skôr ako bol zavedený v našom právnom poriadku.
Cieľom mojej záverečnej práce bolo najmä priblížiť zákonné ustanovenie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti, ako aj jeho využívanie v praxi v Slovenskej republike. Cieľom nebolo vytvorenie klasických štatistík, ktoré by sme znázornili v jednoduchej tabuľke vytvorenej v programe Excel, ale poukázanie na legislatívne problémy ako aj na postupy slovenských súdov pri rozhodovaní o starostlivosti o maloleté dieťa vo všeobecnosti i v konkrétnych prípadoch.

Tu si môžete prečítať celú diplomovú prácu od Vierky Mackovej.

vydáno: 14.03.2013, 09:32 | aktualizace: 14.03.2013 09:34

Brno - Justice může při soudní úpravě styku mezi rodičem a dítětem určit kromě osobního kontaktu také pravidelnou komunikaci prostřednictvím e-mailu, mobilního telefonu nebo sociálních sítí. V novém sjednocujícím stanovisku to uvedl Nejvyšší soud (NS). Cílem je zabezpečit udržení rodinných vazeb dítěte s rodičem, který nemá potomka ve své péči, řekl ČTK mluvčí soudu Petr Knötig.

"V praxi půjde o případy, kdy osobní styk není možný, například pro značnou geografickou vzdálenost, pro nemoc, pro výkon trestu odnětí svobody a tak dále. V těchto a podobných případech by soudy měly zvažovat nepřímý styk namísto osobního styku nebo vedle něj," uvedl Knötig. Stanovisko se výslovně zmiňuje o komunikačním programu skype, který umožňuje například videohovory přes internet, nebo sociální síti facebook.

Justice dosud v této otázce nebyla jednotná, různé soudy rozhodovaly v podobných případech protichůdně. Cílem stanoviska Nejvyššího soudu, které schválilo jeho občanskoprávní a obchodní kolegium, je sjednotit rozkolísanou praxi.

Nejvyšší soud konkrétně vycházel z případu u liberecké pobočky Krajského soudu v Ústí nad Labem. Tamní soud řešil případ nezletilé dívky, kterou měla v péči její matka a osobní styk s otcem nebyl možný. Proto soud uložil matce povinnost umožnit pravidelnou komunikaci prostřednictvím počítače a telefonu.

Matka měla zajistit přítomnost dívky u počítače a mobilu v dobu určenou soudem. Otec podle soudního rozhodnutí mohl dceři každý lichý týden zaslat jeden e-mail, matka pak musela zajistit přečtení zprávy a následnou odpověď. Soudní rozhodnutí také umožnilo otci zavolat dívce každý sudý kalendářní týden ve stanovenou dobu na matčin mobil.

Podle rozsudku technický pokrok umožnil nové formy komunikace, které lidé běžně využívají a v odůvodněných případech se mohou uplatnit i při úpravě styku mezi dítětem a některým z rodičů. Nejvyšší soud povýšil právní názor obsažený v libereckém verdiktu na sjednocující stanovisko, které je závazné pro všechny soudy.

Autor:

ČTK
www.ctk.cz

Článok zverejnený na:

http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/soudy-mohou-stanovit-kontakt-rodicu-a-deti-i-pomoci-techniky/913558&id_seznam=

Bronislava PAVELKOVÁ

Bratislavská vysoká škola práva, Fakulta práva, Bratislava

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Abstrakt

Príspevok je zameraný na nové prostriedky vymožiteľnosti práva na stretávanie s dieťaťom tak, ako ich pozná viacero medzinárodných prameňov práva, predovšetkým Dohovor o styku s dieťaťom z Vilnjusu, ku ktorému však do súčasnej doby Slovenská republika nepristúpila. V tomto znení príspevok poskytuje pohľad de lege ferenda, čo za súčasného právneho stavu môže napomôcť odbornej - právnej, ale i psychologickej diskusii.

Kľúčové slová: právo na stretávanie, styk s dieťaťom, vymožiteľnosť práva na stretávanie, ochrana práv rodiča, práva dieťaťa a ich ochrana

Vittorio Vezzetti, dětský lékař ASL Varese, vědecký ředitel Italské národní asociace rodinných poradců

Pediatria - preventiva & sociale 3/2012, věstník Italské společnosti preventivní a sociální pediatrie

 

Úvod:

V únoru 2006, po intenzivních a dlouhých rozhovorech italský parlament schválil zákon 54/06 o střídavé výchově. Zákon byl původně považován za skutečný krok kupředu v ochraně dětství a jako splnění závazku vůči mezinárodní úmluvě z New Yorku. Uplynulo 6 let a ve věci práva nezletilých na oba dva rodiče se tento zákon projevil jako nedostatečný a to tak, že Parlamentu bylo předloženo 6 různých návrhů na jeho změnu. Senátorka Emauela Baio - komise pro dětství - píše v úvodu knihy Ve jménu dětství: “Pro toho, kdo jako já hluboce věřil v zákon o střídavé péči, kdo se podílel na jeho schválení v roce 2006 na konci XIV. vládního období, je o to bolestnější přiznat toto selhání”.

Ještě dnes se může stát rodiči, který žádá soud o možnost přenocování dítěte u něj stejně tak jako u druhého rodiče, že mu budou uznány 2 přenocování v měsíci s motivací “střídavá výchova nemá jako důsledek stejně dlouhý pobyt u obou rodičů” – soud ve Florencii, rozsudek č. 2433/11, nebo “Nezdá se mi, že by mohl být uskutečněn zájem dítěte tím, že bude mít dvojí bydliště. Dítě tak představuje jakousi sumu hodin, kterou si rodiče musí rovně rozdělit” a nebo: “soud z hlediska vlastního práva a kontinuity nesdílí fragmentaci, která nutí nezletilého, aby se přesouval každých pár dní a považuje toto za nebezpečně destabilizující“ – rozsudek č. 3053/2007 soud ve Varese, duben 2007, Girgetti, Paganii, Leotta.

Výsledek tohoto postoje kulturně jednorodičovského, priority dané stabilitě bydliště na místo citů a vztahů a selhání soudnictví ve vztahu respektování vlastních rozhodnutí je, že 25 000 italských nezletilých /přibližně každé třetí/ ztrácí podle ISTAT – italského statistického institutu, kontakt s jedním z rodičů po jejich rozchodu s vážnými důsledky jak v termínech biomedicíny, tak v termínech sociálních. V oblasti biomedicíny je znám důležitý vliv citové deprivace a citového stresu v oblasti neurologické a psychologické. Studijní skupina Battaglia /bitva/ prokázala, že děti s genetickou predispozicí vystavené traumatu rozchodu rodičů v raném věku – smutek a těžké manželské rozchody - jsou vystaveny riziku, že jako dospělí budou trpět panickou poruchou /krizemi paniky/ v důsledku modifikačního vlivu stresu na mozková centra dýchání, zatímco Anna Sarcadi a kolegové zdůrazňují, jak intenzivní účast otce na výchově a péči v období společného soužití ovlivňuje pozitivně vývoj potomků. Vědci zpětně analyzovali 24 dlouhodobých studií ze 4 kontinentů, které se týkaly 22 300 nezletilých. Výsledkem je, že účast otce zlepšuje kognitivní vývoj, redukuje psychické problémy u mladých žen, kriminalitu mladistvých a tzv. problémy chování. Citový stres a citová deprivace mohou ovlivnit dokonce hormonální vývoj jako například “psychosociální nanismus /zakrslost/” a změny sekrece oxitocínu a vasopresínu, dále pak změny chromosomů. Jedna vědecká studie publikovaná v Psychosomatic Medicine prokázala, jak zneužití nebo nedostatek citu ovlivňuje délku telomerů /oblast chromozómu/ a produkci pro – zánětlivých látek, dále zvyšuje citlivost ke stresujícím faktorům v životě dospělého s vyšším rizikem psychiatrických problémů. V sociální oblasti ovlivňuje nechtěná těhotenství, kuřáctví, alkoholizmus, špatné školní výsledky.

Pisatel článku byl víc než jednou přítomen při slyšeních u komise spravedlnosti italského senátu, a může konstatovat, že jedním z hlavních důvodů třenic mezi různými účastníky je právě model, který může představovat jakýsi zlatý standard pro dosažení zájmu nezletilého. Řečeno zjednodušeně, existují dva myšlenkové proudy: jeden, podle kterého je třeba dát přednost sídlu citů a stabilitě bydliště na úkor kvantitativního vztahu s druhým rodičem, prosazovaný převážně advokáty a soudy. Druhý, který chce privilegovat kontinuitu vztahů a stabilitu citů na úkor stability bydliště, prosazovaný vědci.

Príspevok z konferencie Pastorácia rozvedených, ktorú usporiadalo Centrum pomoci pre rodinu v Trnave dňa 5.4.2011 v Ivanke pri Dunaji

 

Milada Harineková
Filozofická fakulta
Trnavská univerzita v Trnave

 

Abstrakt
Rozvod rodičov nepriaznivo determinuje vyvíjajúcu sa štruktúru osobnosti dieťaťa. Svedčí o tom dostatok publikovaných odkazov. Prezentujeme výsledky výskumu, v ktorom sme porovnávali deti rozvedených rodičov (RR) a deti z úplných rodín (UR) v sledovaných psychologických parametroch: emocionalita, sociabilita, motivačná úroveň, školská výkonnosť. Počet detí z RR 126, kontrolná skupina UR 78, vo veku 8-14 rokov. Ukázali sa signifikantné rozdiely u 60% detí znevýhodnených RR- ako príznačné sme zistili: úzkostnosť, emocionálnu instabilitu, neistotu, napätie, dispozície k neurotizmu, problémové citové väzby k rodičom, frustračné tendencie, poruchy sociability, agresívnosť, impulzívnosť v správaní. Možno hovoriť o rozvodových poruchách osobnosti.

Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, Katedra sociálnej práce

Diplomová práca sa zaoberá problematikou rozpadu, rozvodu manželstva a rozvodovej a porozvodovej starostlivosti detí. Jednou z možností porozvodovej starostlivosti detí je striedavá osobná starostlivosť alebo spoločná starostlivosť. Snažili sme sa vyzdvihnúť dôležitosť striedavej starostlivosti a vysvetliť, za akých podmienok je striedavá starostlivosť pre deti prínosom a naopak v akej situácii mu skôr ublíži. Podrobnejšie sme sa zaoberali mediáciou ako jednou z metód sociálnej práce, ktorá je alternatívou práve pri riešení rozvodových konfliktov. Práca je rozdelená na teoretickú a empirickú časť. Obsahuje štyri kapitoly. V teoretickej časti sa zaoberáme vymedzením základných pojmov ako je rozvod, striedavá osobná starostlivosť, syndróm zavrhnutého rodiča, ale najmä sociálnou prácou s rodinou v procese rozvodu, kompetenciami sociálneho pracovníka a jeho metódami pri práci s rodinou v procese rozvodu. V empirickej časti sme sa zamerali na problémy súvisiace s rozvodovou a porozvodovou starostlivosťou detí, zisťovali sme informovanosť a záujem o striedavú osobnú starostlivosť i názory na danú problematiku. Na základe výsledkov prieskumu sme vypracovali odporúčania a návrhy pre prax.

Tu si môžete prečítať teoretickú časť diplomovej práce a tu prieskumnú časť diplomovej práce od Moniky Šulekovej.

PhDr. Eduard Bakalář, PhDr. Jarmila Klégrová

(časopis Právo a rodina, č. 5/2000 v Českej republike)

 

V advokátskej a súdnej praxi sa pomerne často stretávame so zákonmi, predpismi či smernicami, ktoré sa týkajú maloletých: ich situácie, ich ďalšieho života, ich ochrany apod. Maloletými sa napr. zaoberá:

- Zákon o rodine (výchova detí, rozvod, rodičovská zodpovednosť, výživa, osvojenie, pestúnska starostlivosť, ústavná výchova, ochranná výchova atď.)

- Trestný zákon (opustenie dieťaťa, zanedbanie povinnej výživy, týranie zverenej osoby, únos, obchodovanie s deťmi, ohrozovanie mravnej výchovy mládeže, podávanie alkoholických nápojov mládeži, pohlavné zneužívanie atď.)

- Zákonník práce (pracovné podmienky mladistvých)

- Zákon o sociálnom zabezpečení (pomoc rodinám s deťmi, zaopatrovací príspevok, sirotský dôchodok)

- Školský zákon

- Zákon o zdravotnej starostlivosti

a aj iné úradné opatrenia.

Texty jednotlivých zákonov sú pomerne dobre prepracované, pokiaľ sa zaoberajú vonkajšími, faktickými stránkami veci, napr. kam bude dieťa umiestnené, s ktorým rodičom zostane dieťa v domácnosti po rozvode, či je dostatočný príspevok na výživu apod.

Omnoho menej je v zákonoch písané o detskom svete, detských potrebách, či o predpokladoch zdravého vývoja dieťaťa. O tých by sme mali byť, pri jednaniach o dieťati a pri rozhodovaniach o dôležitých aspektoch jeho ďalšieho života, dobre informovaní. Ale aj to by bylo málo. Predpokladom kvalifikovaných rozhodnutí je ich rešpektovanie a ohľad na ne (napr. pri zverovaní do výchovy u ktorého z rodičov budú tieto potreby viac saturované apod.). Hovoríme teraz nielen do radov advokátov a sudcov a sociálnych pracovníkov, ale tiež do svojich vlastných, teda k psychológom a psychiatrom, najmä však k súdnym znalcom.