"Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07)."
Z uznesenia Ústavného súdu sp. zn. III.ÚS SR 410/2013 zo dňa 06.05.2014:
1. Základné právo I. A.B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 2 P 28/2010 p o r u š e n é b o l o.
...
Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že povaha prerokúvanej veci, ktorou je rozhodnutie o pobyte maloletého dieťaťa, je osobitne citlivou statusovou záležitosťou a ako taká si vyžaduje osobitný dôraz na rýchly a efektívny postup okresného súdu (obdobne III. ÚS 196/2012).
...
Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).
Nesústredenú a neefektívnu činnosť okresného súdu potvrdzujú uznesenia nadriadeného súdu z 27. septembra 2011 a 27. júna 2012, ktorými odvolací súd zrušil dve meritórne rozhodnutia okresného súdu pre chyby konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP. Odvolací súd v predmetných uzneseniach poukázal na podstatné nedostatky postupu okresného súdu, keď tento v prvom prípade odňal účastníkovi konania možnosť konať v dôsledku nedostatočne odôvodneného rozhodnutia a aplikoval nesprávnu právnu úpravu a v druhom prípade vydal nepreskúmateľné rozhodnutie v dôsledku neúplného dokazovania.
V koanní, ktoré svojou povahou kladie zvýšené nároky na rýchly a efektívny postup, zistil ústavný súd aj krátkodobé obdobie pasivity v rozsahu približne štyroch mesiacov, v ktorom okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka. Ide o úsek konania od 11. júla 2012, keď bol okresnému súdu po zrušení jeho meritórneho rozhodnutia nadriadeným súdom vrátený spisovým materiálom pre účely ďalšieho konania, do decembra 2012, keď bol vo veci sťažovateľa určený ďalší termín pojednávania.
Ako neefektívnu činnosť okresného súdu, ktorá zbytočne narušila plynulosť posudzovaného konania, hodnotí ústavný súd aj postup okresného súdu, ktorý vyhovel v dvoch prípadoch žiadostiam právnej zástupkyne účastníčky konania o odročenie termínu pojednávania bez existencie relevantných dôvodov. V prvom prípade išlo o odročenie termínu pojednávania určeného na 20. december 2012, na základe žiadosti právnej zástupkyne účastníčky konania opierajúcej sa o rýdzo subjektívne dôvody (plánovaná dovolenka). Tento postup považuje ústavný súd za nekorektný aj s prihliadnutím na skutočnosť, že táto žiadosť bola súdu adresovaná bezprostredne po tom, ako okresný súd už raz zmenil určený termín pojednávania tiež na základe jej žiadosti. V druhom prípade ide o odročenie termínu pojednávania určeného na 30. október 2013 opätovne na základe žiadosti právnej zástupkyne účastníčky konania bez toho, aby okresný súd prezentoval dôvodnosť takejto žiadosti.
Okresný súd postupoval nesústredene aj v tom úseku konania, keď bol na základe námietky účastníčky konania o odňatí možnosti konať nútený, zrušiť svoje predchádzajúce uznesenie o skončení dokazovania z 23. mája 2013 a pokračovať v pojednávaní po predchádzajúcom obstaraní relevantných vyjadrení účastníkov konania.