Bergström M, Fransson E, Modin B, et al.: Fifty moves a year: is there an association between joint physical custody and psychosomatic problems in children? J Epidemiol Community Health 2015;69:769-774.
http://jech.bmj.com/content/69/8/769
Tlačová správa v slovenčine:
ŽURNÁL EPIDEMIOLÓGIE A ZDRAVIA KOMUNITY
Rozpad rodiny je spájaný so zvýšeným rizikom psychosomatických problémov u mladistvých
Ale zdá sa, že striedavá starostlivosť je menej problematická ako bývanie s jedným rodičom
Rozchod alebo rozvod rodičov je spojený so zvýšeným rizikom psychosomatických problémov u detí v rodine, uvádza sa vo výskume publikovanom online v Žurnále epidemiológie a zdravia komunity.
Ale striedavá starostlivosť vyzerá byť menej problematická ako výhradná starostlivosť jedného rodiča, naznačujú zistenia.
Za uplynulých 20 rokov sú rozpady rodín v rozvinutých krajinách čoraz častejšie, s následným trendom častejšieho využitia striedavej starostlivosti. Len vo Švédsku vzrástla striedavá starostlivosť z 1-2% detí postihnutých rozvodom/rozchodom počas 80. rokov na 40% v roku 2010.
Predchádzajúce výskumy naznačujú, že deti, ktorých rodičia sa rozišli, sú náchylnejšie na emocionálne problémy a problémy so správaním ako deti, ktoré žijú v kompletnej rodine s dvomi rodičmi bývajúcimi spolu.
Odborníci preto použili údaje z národného školského prieskumu takmer 150 000 švédskych 12 a 15-ročných detí, aby sa zistilo, či rôzne pomery v domácnostiach detí boli spojené s vyšším rizikom psychosomatických problémov.
Výskyt psychosomatických problémov počas predchádzajúcich šiestich mesiacov bol vyhodnotený pomocou validovanej stupnice (stupnica psychosomatických problémov). Vyhodnotenie bolo zamerané na koncentráciu a ťažkosti so spánkom; bolesti hlavy; bolesti žalúdka; pocity napätia, smútku; závraty a stratu chuti do jedla.
Dospievajúcich sa tiež pýtali, či je jednoduché hovoriť s rodičmi, keď to potrebujú, a či majú dostatok peňazí , aby mohli robiť to isté ako ich priatelia.
Ich domácnosti boli kategorizované na bývanie len s jedným rodičom alebo prevažne s jedným rodičom po rozchode/rozvode; striedavé bývanie s oboma rodičmi ako súčasť dohody o striedavej starostlivosti a bývanie s oboma rodičmi v nerozdelenej rodine.
Analýza ukázala, že dievčatá hlásili viac psychosomatických problémov ako chlapci v obidvoch vekových kategóriách, aj keď vedci upozorňujú, že dievčatá vo všeobecnosti vykazujú viac psychosomatických ochorení ako chlapci.
Avšak tínedžeri bývajúci väčšinou s jedným rodičom v dôsledku rozpadu rodiny hlásili najviac psychosomatických problémov, zatiaľ čo tí, ktorí bývajú s oboma rodičmi v nerozpadnutej rodinnej zostave, ich zaznamenali najmenej.
A podiel detí, ktoré hovorili, že "často" alebo "vždy" mali rôzne príznaky uvedené na stupnici (psychosomatických problémov), bol tiež najvyšší medzi tými, ktorí žili len s jedným rodičom.
Deti v striedavej starostlivosti mali menej psychosomatických problémov než ich rovesníci žijúci väčšinou alebo iba s jedným rodičom, ale stále ich mali viac ako deti žijúce s obidvomi rodičmi v kompletnej rodine.
Tieto zistenia platia aj po zohľadnení významných faktorov, ako je vek a krajina pôvodu.
A zatiaľ čo kvalita vzťahov s rodičmi a ich materiálny blahobyt súviseli s psychosomatickým zdravím detí, nedokázali vysvetliť rozdiely, ktoré sa vyskytli u detí žijúcich v rôznych typoch domácností.
Ide o pozorovaciu štúdiu, takže nie je možné vyvodiť definitívne závery o príčine a následku a odborníci nemali možnosť získať informácie o tom, kedy deti zažili rozchod rodiny. Ale tvrdia, že ich zistenia sa zhodujú s výsledkami iných štúdií.
Pre vysvetlenie rozdielov medzi deťmi žijúcimi s jedným alebo oboma rodičmi, odborníci poukazujú na to, že psychosomatické príznaky súvisia so stresom a život v dvoch rôznych bydliskách môže byť pre deti stresujúci.
Ale toto by mohlo byť prevážené pozitívnymi účinkami udržiavania úzkeho kontaktu s oboma rodičmi, naznačujú odborníci.