Emma Fransson, Sara Brolin Låftman, Viveca Östberg, Anders Hjern, Malin Bergström: The Living Conditions of Children with Shared Residence – the Swedish Example. Child Indicators Research, 2018, Volume 11, Number 3, Page 861.
https://link.springer.com/article/10.1007/s12187-017-9443-1
https://www.researchgate.net/publication/312505961
Obsah:
Deti rozvedených rodičov v mnohých západných krajinách a najbežnejšie vo Švédsku čoraz častejšie využívajú dvojité bydlisko - t. J. striedavú osobnú starostlivosť, keď dieťa zdieľa svoj čas rovnomerne medzi dvoma domácnosťami rodičov. Celková životná úroveň detí vo Švédsku je vysoká; avšak potenciálne štrukturálne rozdiely medzi deťmi v rôznych porozvodových rodinných modeloch neboli dostatočne študované. Potenciálne riziká u detí s dvojitým bydliskom súvisia s každodennými problémami a stresom, keď žijú v dvoch domácnostiach. Cieľom tejto štúdie je preskúmať životnú úroveň detí so dvojitým bydliskom v porovnaní s deťmi, ktoré žijú s dvoma rodičmi v jednej domácnosti a tými, ktoré žijú s jedným rodičom v jeho starostlivosti. Boli použité údaje zo švédskeho národného prieskumu získané od detí vo veku 10-18 rokov (n ≈ 5000) a ich rodičov. Výsledky boli zoskupené do kategórií: Ekonomické a materiálne podmienky, Sociálne vzťahy s rodičmi a rovesníkmi, Zdravie a s ním súvisiace udalosti, Pracovné podmienky a bezpečnosť v škole a v susedstve, Kultúra a voľnočasové aktivity. Výsledky zo série lineárnych pravdepodobnostných modelov ukázali, že väčšina výsledkov bola podobná u detí s dvojitým bydliskom a detí žijúcich s dvoma rodičmi v jednej domácnosti, zatiaľ čo niektoré výsledky boli horšie u detí žijúcich s jedným rodičom. Avšak v kategórii Škola sa zistilo len málo rozdielov v životnej úrovni. Táto štúdia poukazuje na nerovnosti v životnej úrovni švédskych detí, pričom tie, ktoré žijú s jedným rodičom majú menej zdrojov v porovnaní s inými deťmi.
Záver:
Táto štúdia ukázala, že deti s dvomi bydliskami majú väčšinou tendenciu mať rovnaké životné podmienky ako deti, ktoré žijú s dvoma rodičmi v jednej domácnosti. Naopak, deti žijúce iba s jedným rodičom v jeho starostlivosti majú horšie životné podmienky ako ich vrstovníci v domácnosti s dvomi starajúcimi sa rodičmi a deťmi v dvoch domácnostiach. Platilo to najmä pre ekonomické a materiálne podmienky, vzťahy s rodičmi a výsledky súvisiace so zdravím, zatiaľ čo menej rozdielov sa zistilo v školských podmienkach (prinajmenšom tých, ktoré sme tu študovali). Výsledky zostali silné a iba minimálne boli ovplyvnené pri zahrnutí vzdelania rodičov a krajiny narodenia. Budúce štúdie by sa mali zaoberať potenciálnymi mechanizmami, ktoré sú za horšími podmienkami medzi deťmi žijúcimi s jedným rodičom v porovnaní s deťmi v iných životných usporiadaniach. Pokiaľ ide o zisťovanie životných podmienok detí so zdieľanými bydliskami, sľubnou cestou pre budúci výskum by bolo použitie dlhodobého prístupu s cieľom perspektívne posúdiť vplyv skutočnosti, kedy nastal rozvod rodičov a relevantnosť výbraných účinkov, ako aj študovať dlhodobé následky vyrastania v rôznych rodinných formách.