Striedavú starostlivosť ani po roku a pol súdy veľmi neuznávajú. Proti vôli jedného rodiča ju schválili ani nie v sto prípadoch.

BRATISLAVA. Skoro dva roky sa nevidel so svojím synom. Jozef Ďurček, ktorý presadil cez poslancov zavedenie striedavej osobnej starostlivosti, je jedným z otcov, ktorý bojuje o právo vychovávať svoje dieťa na striedačku s matkou.

Súdy syna zverili matke, s tým, že ho môže navštevovať dvakrát do mesiaca od štvrtka do piatka a dvakrát do mesiaca tri dni od piatka do pondelka.

Ďurček hovorí, že syna veľmi traumatizovalo, keď si ho tak často striedali. Bolo to psychicky náročné pre chlapca aj pre otca. O jeho príbehu sme písali pred rokom, odvtedy sa nič nezmenilo.

Toto nie je jediný príbeh, keď druhý rodič, zväčša otec, bezúspešne bojuje o právo byť so svojím dieťaťom rovnako často ako matka. Internet sa nimi priam hemží. Samozrejme, aj diskusiami odporcov proti striedavej starostlivosti.

V článku sa dočítate:

Sudca môže, no nemusí

Dôležitý je názor dieťaťa, nie rodiča

Nevyzúvajte dieťa z ponožiek

Nezosobášení rodičia nemusia ísť na súd

Ako by to malo fungovať

Môžete sa odvolať

Štatistiky nelichotia striedavej starostlivosti

Hoci už viac ako poldruha roka majú súdy možnosť rozhodnúť o striedavej starostlivosti po rozvode či rozchode rodičov, nedeje sa to často.

Podľa štatistík ústredia práce z vyše 18-tisíc detí, o ktorých vlani rozhodovali súdy, len 742 zveril súd do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Len v necelom percente prípadov súd rozhodol proti vôli matky.

Zákon o rodine však hovorí, že súd musí skúmať, či je striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa, ak aspoň jeden z rodičov s ňou súhlasí. Čísla z roku 2011 sú predsa len o čosi pozitívnejšie ako v roku 2010. Do striedavej starostlivosti sa vtedy dostalo len 114 detí.

Striedavá starostlivosť platila pol roka. O zverení matke rozhodol súd v prípade viac ako 16-tisíc detí, otcom zverili takmer 1500 detí. Advokát Dávid Štefanka hovorí, že otcovia majú stále malú šancu na striedavú starostlivosť. „Dieťa sa zveruje predovšetkým matke.“

Platí prezumpcia neviny

Príčin, prečo je to tak, môže byť viacero. Podľa Evy Riečicovej z Úradu práce v Topoľčanoch sa hlavne po zavedení striedavej starostlivosti rozmohol trend obviňovania otca z týrania a zneužívania dieťaťa. „Kolízny opatrovník niekedy podá na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia na zákaz styku. Často sa to

deje len na základe informácií od jedného z rodičov, a pritom ešte nie je ani podané trestné oznámenie či vznesené obvinenie,“ hovorí Riečicová.

Kolízny opatrovník však podľa nej musí rešpektovať prezumpciu neviny. Mal by sa ihneď spojiť s políciou, aby zistil, či sa vo veci koná.

„Ak ide o krivé obvinenie, prichádza k závažným škodám vo vzťahu rodič – dieťa,“ vraví Riečicová. Ďurček tvrdí, že jemu sa stalo to isté. Matka vzniesla pred kolíznou opatrovníčkou obvinenie, že sa jej vyhrážal únosom dieťaťa. Na jeho základe mu zamedzili styk.

„Nikto neskúmal, či je to naozaj pravda,“ tvrdí. Nakoniec sám na seba podal trestné oznámenie, aby sa vec vyšetrila. Polícia vyšetrovanie uzavrela s tým, že skutok – nebezpečné vyhrážanie – sa nestal.

Počas zákazu styku podľa Riečicovej dokáže rodič dieťa zmanipulovať. „Žiaľ, často sú to mamy, ktoré žiadajú vypočuť dieťa, ak nechce ísť k otcovi. Dieťa rozpráva to isté, čo dospelý, často jeho jazykom.“


Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/6314750/otcovia-maju-stale-malu-sancu-na-striedavu-starostlivost.html#ixzz1qi7K1MHK