...Aj keď judikatúra Súdneho dvora vyžaduje, aby názory detí boli zohľadnené, tieto názory nie sú nevyhnutne nemenné a námietky detí, ktorým sa musí venovať náležitá pozornosť, nie sú nevyhnutne dostatočné na to, aby prevážili nad záujmami rodičov, najmä nad ich záujmami mať pravidelný kontakt so svojím dieťaťom (pozri KB a iní proti. Chorvátsko, č. 36216/13, § 143, 14. marca 2017). Najmä, právo detí vyjadrovať svoje vlastné názory, by sa nemalo vykladať tak, že im skutočne dáva bezpodmienečné právo veta bez toho, aby sa brali do úvahy ďalšie faktory a aby sa preskúmalo, či sú v ich najlepšom záujme (rozsudok AV v. Slovinsko, už citovaný, § 72).
66. V prípadoch týkajúcich sa vzťahu osoby k jej dieťaťu, existuje povinnosť (štátu) vynaložiť mimoriadne úsilie, a to vzhľadom na riziko, že vec bude de facto rozhodnutá plynutím času (pozri napríklad Ignaccolo -Zenide, už citovaný, § 102; Süß proti Nemecku, č. 40324/98, § 100, 10. novembra 2005; Strömblad proti Švédsku, č. 3684/07, § 80, 5. apríla 2012; a Ribić, už citovaný , § 92).
Rozhodnutie ESĽP 23641/17 (v angličtine)