Svetová organizácia rodičov informuje o rozhodnutí dánskeho parlamentu, že zavrhnutie rodiča bude hrať úlohu vo všetkých rozhodnutiach rodinných súdov.
Parlament týmto jasne povedal, že zavrhnutie rodičov je realitou, a zdôraznil, že takéto konanie nie je dovolené. Teraz je zodpovednosťou rodičov, rodinných súdov a sudcov rodinných súdov zabezpečiť, aby sa dodržiavali zákony a aby boli používané sankcie.
Bezprostredný kontakt s rodičom musí byť dieťaťu zabezpečený do 4 týždňov a iba ak to nie je možné, všetko bude prešetrené a rozhodnutie bude prijaté najneskôr do 4 mesiacov.
Zákonná reforma stavia na legislatíve týkajúcej sa zavrhnutia rodiča, ktorá už v Dánsku existuje a ktorá zabezpečuje povinnosť stretnutia pre rodičov, automatické nové stretnutie s dieťaťom, dovolenky s dieťaťom, ktoré sa môžu konať iba počas oficiálnych školských prázdnin a zavrhnutie rodiča, ktoré sa v trestnom práve považuje za psychické násilie.
Zdieľané rodičovstvo je normou a dnes sa používa pre deti vo všetkých severských krajinách vo väčšine prípadov. Praxou i výskumom je jasne zdokumentované, že je to v najlepšom záujme detí aj spoločnosti.
Nový zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2025.
Profesor Ben Hine urobil priekopnícky výskum vplyvu rozpadov rodín, rozchodov a rozvodov na duševné zdravie mužov aj žien. V rámci dvoch projektov profesor Hine skúma vplyv rozpadu rodiny na správanie vedúce k zavrhnutiu rodičov, zvýšenú zraniteľnosť, ktorej čelia muži, a potrebu väčšieho porozumenia, podpory a uznania.
Správanie vedúce k zavrhnutiu u rozvedených matiek a otcov v Spojenom kráľovstve
Správanie vedúce k zavrhnutiu rodiča (SVZR), v angličtine Parental Alienating Behaviors (PAB), sú také aktivity, pri ktorých sa jeden rodič pokúša poškodiť vzťah medzi jeho dieťaťom a druhým rodičom. Aby profesor Hine a jeho spolupracovníci lepšie porozumeli tomuto problému, uskutočnili veľký prieskum medzi viac ako 1 000 rozdelenými a/alebo rozvedenými rodičmi, aby zistili, aké bežné je SVZR a ako ovplyvňuje rodiny.
(Článok hovorí o ľuďoch, ktorí boli v detstve zmanilupovaní, aby odmietli svojho milujúceho rodiča. Tento jav v slovenčine nazývame zavrhnutím rodiča, v angličtine je známy ako parental alienation. Väčšina takto zmanipulovaných detí odmieta rodiča dodnes, nájdu sa však takí, ktorí neskôr dokázali rozpoznať, k čomu boli prinútení. Niektorí z nich sa spojili a otvorene hovoria na konferenciách o svojich skúsenostiach, aby upozornili na túto formu násilia, opísali jej následky a pomohli tým, ktorí sú dodnes postihnutí a trpia. - Vysvetlenie doplnil Bohuslav Lenghardt)
Autor: Dana Laquidara | 17. júla 2024
10. a 11. októbra tohto roku asi tucet z nás dospelých odcudzených alebo v minulosti odcudzených detí vystúpi na konferencii – našej konferencii – a povie prítomným a virtuálnym účastníkom, aké to bolo byť odcudzený od milujúceho rodiča.
Boju proti popieraniu zavrhnutia rodiča sa venoval vo svojom článku z novembra 2023 profesor Edward Kruk. V texte sa sústredil na vyvrátenie tvrdení, ktoré odmietajú zavrhnutie (vymazanie) rodiča ako formu násilia v rodine.
Tri kľúčové myšlienky článku sú:
- Zavrhnutie rodiča je forma rodinného násilia, ktorá je zameraná na inak zdravé vzťahy medzi rodičmi a deťmi.
- Vedecký status zavrhnutia rodiča bol potvrdený rozsiahlym výskumom.
- Nepravdivé tvrdenia proti konceptu zavrhnutia rodiča možno vyvrátiť existujúcimi vedeckými dôkazmi.
Profesor Edward Kruk sa vo svojom článku pozrel na posledných 10 rokov výskumov o striedavej starostlivosti (zdieľanom rodičovstve). Píše o zisteniach, na ktorých odborníci z mnohých krajín dosiahli konsenzus.
Stručne:
- Medzinárodní odborníci skúmajúci rodičovstvo sa zhodujú v tom, že spoločné rodičovstvo je v najlepšom záujme väčšiny detí z rozvedených rodín.
- Deťom sa najlepšie darí, keď s každým z rodičov trávia aspoň tretinu až polovicu času.
- Spoločná výchova nemusí byť vhodná pri všetkých rozvodoch, najmä ak je v rodine prítomné násilie alebo zneužívanie.
- Avšak, aj väčšina rodín so silným konfliktom môže profitovať zo spoločnej výchovy.
Celý článok v angličtine je dostupný na
https://www.psychologytoday.com/intl/blog/co-parenting-after-divorce/202303/international-consensus-on-co-parenting
V Česku se střídavou péčí o děti po rozvodu rodičů zabývají víceméně jen psychologové. A ti ji spíše nedoporučují. Sociologa Petra Fučíka z Masarykovy univerzity kontrast mezi českou a zahraniční třicetiletou praxí – kde naopak výzkumy dokládají, že „střídavka“ je za dobře nastavených podmínek prospěšná – zaujal. A opravdu může být pro rodiny spíš výhrou, tvrdí.
Petr Fučík z Katedry sociologie Fakulty sociálních studií Masarykovy univerzity se na kvalitativní výzkum střídavé péče soustředí už téměř tři roky. Zatímco v zahraničí už podobné, ale i kvantitativní výzkumy existují, u nás jde o první podobné bádání.
„Kultura rozvodovosti v zahraničí je jiná. Nevěřím ovšem na psychologii národů. Když ale – jako se to děje v některých zemích – nastavíte mantinely presumptivní střídavé péče, je to jiné, než když je nastavené nemáte. Když víte dopředu, že rozvodem rodičovství nekončí, zařídíte se podle toho. Venku musíte uvažovat o tom, proč střídavá péče nejde, spíš než argumentovat, proč jde. Většina konfliktů po rozvodech je skutečně daná, nebo alespoň silně ovlivněná systémem,“ myslí si.
Výzkum střídavé péče u nás je poměrně ojedinělý – jak vás to téma napadlo?
Zabýval jsem se rozvodovostí a porozvodovou situací dětí. A tím, jak rozvod děti ovlivňuje stran jejich pozdějšího vzdělání nebo výše příjmů. A překvapilo mě, že jejich situace nebyla ani zdaleka tak špatná, jak by se mohlo zdát z veřejné diskuze o rozvodech. Narazil jsem samozřejmě i na několik rodin, které měly děti ve střídavé péči, a zaujalo mě to.
Celý rozhovor so sociológom Petrom Fučíkom o výskume striedavej starostlivosti si môžete prečítať na
Zavrhovanie rodičov: Psychológia zlomených vzťahov medzi rodičmi a deťmi
Richard A. Warshak | Marec 2022
K zavrhovaniu rodiča dochádza, keď dieťa odmietne rodiča bez rozumného dôvodu, zvyčajne pod vplyvom druhého rodiča.
Obrátili sa vaše deti proti vám? Odmietajú tráviť čas s vami? Spojili sa s vaším bývalým a správali sa k vám pohŕdavo? Ak áno, môžu trpieť zavrhovaním rodiča.
V tomto článku poskytujem prehľad a zhrnutie zavrhovania rodiča, aby som pomohol odlúčeným a rozvedeným rodičom, starým rodičom a ďalším postihnutým týmto problémom identifikovať, predchádzať a liečiť vzťahy narušené psychickým poškodením.
Viac o zavrhovaní rodiča si môžete prečítať kliknutím na odkazy na konci tohto článku.
Zhrnutie: Zavrhovanie rodiča
Tento článok sa zaoberá nasledujúcimi problémami:
A. Čo je to zavrhovanie rodiča?
B. Správanie pri zavrhovaní rodiča: Vyrobiť z detí spojencov v bitke medzi rodičmi
C. Ako identifikovať dieťa, ktoré trpí zavrhovaním rodiča
Dieťa sa bráni vzťahu s druhým rodičom
Strata predchádzajúceho pozitívneho vzťahu k zavrhnutému rodičovi
Absencia zneužívania, zanedbávania alebo vážneho nedostatočného rodičovstva
Správanie odcudzujúceho rodiča a spojencov
Dehonestovanie postojov a správania voči rodičom
D. Prevencia pred zavrhovaním rodiča a včasná intervencia
E. Desať bežných chýb, ktorým by sa mali cieľoví rodičia vyhnúť
F. Ako môžu rodinné súdy pomôcť pri zavrhovaní rodiča
G. Ako získať viac informácií o zavrhovaní rodiča
Dr.Linda Nielsen o výsledkoch výskumov na tému spoločnej starostlivosti o deti po rozchode rodičov.
2.12.2021 prostredníctvom verejne dostupného webináru hovorila pani Dr. Nielsen o spoločnej starostlivosti s Dr. Rakesh Kapur.
Na pozvanie Dr. Kapura hovorila o výsledkoch výskumov, o dôležitosti oboch rodičov v živote detí a záverom spomenula aj svoje tri knihy.
V odkaze nájdete celý rozhovor, v článku prinášame podstatné a najdôležitejšie informácie.
Život na hraniciach: psychopatológia a zavrhujúce deti
6. januára 2021 karenwoodall
Začnime nový rok premýšľaním o tom, ako trpí zavrhujúce dieťa, keď sa dostane do nešťastnej situácie rozpadu rodiny. Nie je to šťastná téma, ale je jadrom toho, s čím pracujeme, keď sa venujeme rodinám postihnutým zavrhnutím rodiča dieťaťom.
Mnohokrát som písala a hovorila o potrebe odlišovať deti, ktoré odmietajú rodiča z dôvodu ujmy, ktorú rodič dieťaťu spôsobil. Takéto deti nevykazujú príznaky psychologického štiepenia, ktoré prejavuje dieťa vtiahnuté do vzťahu dospelých. Ide o priame odmietnutie rodiča sprevádzané správaním, ktoré idealizuje spojeneckého rodiča a pohŕda odmietnutým rodičom, čo poukazuje na zavrhovanie zo strany dieťaťa.
Zavrhujúce deti sa odcudzia najskôr od samého seba. To znamená, že boli nútení vyvinúť to, čo Winnicott nazval „falošná osoba“, čiže ochranné ja, ktoré chráni pravé ja pred úplným rozpadom. Na deťoch, u ktorých sa vyvinie toto falošné ja, je zrejmé, že musia nevhodne upraviť svoje vzťahové väzby, svoje stratégie kvôli udržaniu mentálnej integrácie a udržaniu svojich behaviorálnych reakcií na svojich rodičov, aby zabránili vážnemu psychickému kolapsu. Vývoj falošného ja je traumatickou reakciou na tlak, ktorý je na deti vyvíjaný, pričom k reakcii dochádza v priebehu času (chronický nástup) alebo v okamihu (akútny nástup) a keď k nej dôjde, je to pre deti jediná možnosť pokračovať v normálnom živote spôsobom, ktorý zvládajú.
Vystúpenie advokátky Marylin York na TEDx University of Nevada
Advokátka Marilyn York vlastní právnickú kanceláriu pre práva mužov v Rene, štát Nevada, ktorú založila v roku 2001. Spolu so svojimi deviatimi zamestnankyňami sa zameriavajú na zastupovanie mužov z dvoch dôvodov:
1. ako vysvetľuje jej prednáška, otcovia sú pri výchove a vývoji svojich detí kľúčoví a
2. otcovia sú znevýhodneným rodičom na rodinnom súde a v spoločnosti a hoci sa zlepšujú zákony, štatistika nie.
V súčasnosti v Amerike vyrastá viac ako 17 000 000 detí bez ich otcov a každý rok tento počet rastie. Podľa Centra pre kontrolu chorôb deti z domácností bez otcov tvoria 90% detí bez domova a na úteku; 71% ľudí, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku a 63% samovrážd mladých ľudí. Vypočujte si tento príhovor, aby ste zistili, ako môžete pomôcť 17 000 000 detí bez otcov v Amerike vyhnúť sa týmto osudom!