V Česku se střídavou péčí o děti po rozvodu rodičů zabývají víceméně jen psychologové. A ti ji spíše nedoporučují. Sociologa Petra Fučíka z Masarykovy univerzity kontrast mezi českou a zahraniční třicetiletou praxí – kde naopak výzkumy dokládají, že „střídavka“ je za dobře nastavených podmínek prospěšná – zaujal. A opravdu může být pro rodiny spíš výhrou, tvrdí.
Petr Fučík z Katedry sociologie Fakulty sociálních studií Masarykovy univerzity se na kvalitativní výzkum střídavé péče soustředí už téměř tři roky. Zatímco v zahraničí už podobné, ale i kvantitativní výzkumy existují, u nás jde o první podobné bádání.
„Kultura rozvodovosti v zahraničí je jiná. Nevěřím ovšem na psychologii národů. Když ale – jako se to děje v některých zemích – nastavíte mantinely presumptivní střídavé péče, je to jiné, než když je nastavené nemáte. Když víte dopředu, že rozvodem rodičovství nekončí, zařídíte se podle toho. Venku musíte uvažovat o tom, proč střídavá péče nejde, spíš než argumentovat, proč jde. Většina konfliktů po rozvodech je skutečně daná, nebo alespoň silně ovlivněná systémem,“ myslí si.
Výzkum střídavé péče u nás je poměrně ojedinělý – jak vás to téma napadlo?
Zabýval jsem se rozvodovostí a porozvodovou situací dětí. A tím, jak rozvod děti ovlivňuje stran jejich pozdějšího vzdělání nebo výše příjmů. A překvapilo mě, že jejich situace nebyla ani zdaleka tak špatná, jak by se mohlo zdát z veřejné diskuze o rozvodech. Narazil jsem samozřejmě i na několik rodin, které měly děti ve střídavé péči, a zaujalo mě to.
Celý rozhovor so sociológom Petrom Fučíkom o výskume striedavej starostlivosti si môžete prečítať na
Zavrhovanie rodičov: Psychológia zlomených vzťahov medzi rodičmi a deťmi
Richard A. Warshak | Marec 2022
K zavrhovaniu rodiča dochádza, keď dieťa odmietne rodiča bez rozumného dôvodu, zvyčajne pod vplyvom druhého rodiča.
Obrátili sa vaše deti proti vám? Odmietajú tráviť čas s vami? Spojili sa s vaším bývalým a správali sa k vám pohŕdavo? Ak áno, môžu trpieť zavrhovaním rodiča.
V tomto článku poskytujem prehľad a zhrnutie zavrhovania rodiča, aby som pomohol odlúčeným a rozvedeným rodičom, starým rodičom a ďalším postihnutým týmto problémom identifikovať, predchádzať a liečiť vzťahy narušené psychickým poškodením.
Viac o zavrhovaní rodiča si môžete prečítať kliknutím na odkazy na konci tohto článku.
Zhrnutie: Zavrhovanie rodiča
Tento článok sa zaoberá nasledujúcimi problémami:
A. Čo je to zavrhovanie rodiča?
B. Správanie pri zavrhovaní rodiča: Vyrobiť z detí spojencov v bitke medzi rodičmi
C. Ako identifikovať dieťa, ktoré trpí zavrhovaním rodiča
Dieťa sa bráni vzťahu s druhým rodičom
Strata predchádzajúceho pozitívneho vzťahu k zavrhnutému rodičovi
Absencia zneužívania, zanedbávania alebo vážneho nedostatočného rodičovstva
Správanie odcudzujúceho rodiča a spojencov
Dehonestovanie postojov a správania voči rodičom
D. Prevencia pred zavrhovaním rodiča a včasná intervencia
E. Desať bežných chýb, ktorým by sa mali cieľoví rodičia vyhnúť
F. Ako môžu rodinné súdy pomôcť pri zavrhovaní rodiča
G. Ako získať viac informácií o zavrhovaní rodiča
Život na hraniciach: psychopatológia a zavrhujúce deti
6. januára 2021 karenwoodall
Začnime nový rok premýšľaním o tom, ako trpí zavrhujúce dieťa, keď sa dostane do nešťastnej situácie rozpadu rodiny. Nie je to šťastná téma, ale je jadrom toho, s čím pracujeme, keď sa venujeme rodinám postihnutým zavrhnutím rodiča dieťaťom.
Mnohokrát som písala a hovorila o potrebe odlišovať deti, ktoré odmietajú rodiča z dôvodu ujmy, ktorú rodič dieťaťu spôsobil. Takéto deti nevykazujú príznaky psychologického štiepenia, ktoré prejavuje dieťa vtiahnuté do vzťahu dospelých. Ide o priame odmietnutie rodiča sprevádzané správaním, ktoré idealizuje spojeneckého rodiča a pohŕda odmietnutým rodičom, čo poukazuje na zavrhovanie zo strany dieťaťa.
Zavrhujúce deti sa odcudzia najskôr od samého seba. To znamená, že boli nútení vyvinúť to, čo Winnicott nazval „falošná osoba“, čiže ochranné ja, ktoré chráni pravé ja pred úplným rozpadom. Na deťoch, u ktorých sa vyvinie toto falošné ja, je zrejmé, že musia nevhodne upraviť svoje vzťahové väzby, svoje stratégie kvôli udržaniu mentálnej integrácie a udržaniu svojich behaviorálnych reakcií na svojich rodičov, aby zabránili vážnemu psychickému kolapsu. Vývoj falošného ja je traumatickou reakciou na tlak, ktorý je na deti vyvíjaný, pričom k reakcii dochádza v priebehu času (chronický nástup) alebo v okamihu (akútny nástup) a keď k nej dôjde, je to pre deti jediná možnosť pokračovať v normálnom živote spôsobom, ktorý zvládajú.
Vystúpenie advokátky Marylin York na TEDx University of Nevada
Advokátka Marilyn York vlastní právnickú kanceláriu pre práva mužov v Rene, štát Nevada, ktorú založila v roku 2001. Spolu so svojimi deviatimi zamestnankyňami sa zameriavajú na zastupovanie mužov z dvoch dôvodov:
1. ako vysvetľuje jej prednáška, otcovia sú pri výchove a vývoji svojich detí kľúčoví a
2. otcovia sú znevýhodneným rodičom na rodinnom súde a v spoločnosti a hoci sa zlepšujú zákony, štatistika nie.
V súčasnosti v Amerike vyrastá viac ako 17 000 000 detí bez ich otcov a každý rok tento počet rastie. Podľa Centra pre kontrolu chorôb deti z domácností bez otcov tvoria 90% detí bez domova a na úteku; 71% ľudí, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku a 63% samovrážd mladých ľudí. Vypočujte si tento príhovor, aby ste zistili, ako môžete pomôcť 17 000 000 detí bez otcov v Amerike vyhnúť sa týmto osudom!
3. rodinnoprávne sympózium Justičnej akadémie na tému striedavej starostlivosti
V dňoch 13. a 14. novembra 2019 sa v Kroměříži uskutočnilo už 3. rodinnoprávne sympózium Justičnej akadémie, ktoré sa tentoraz venovalo problematike striedavej starostlivosti. Zmyslom sympózií je formou odborného dialógu vedeného medzi sudcami všetkých inštancií a Ústavného súdu so zástupcami ďalších profesií nachádzať modelová riešenie typových prípadov rodinného práva, ktoré by zodpovedali požiadavkám kladeným na modernú opatrovnícku justíciu.
Sympózia sa zúčastnili:
Mgr. Petr Fučík, Ph.D., Fakulta sociálních studií Masarykovy Univerzity v Brně
Mgr. Martina Grochová, Ph.D., Justiční akademie
JUDr. Jaromír Jirsa, Ústavní soud
JUDr. Tomáš Lichovník, Ústavní soud
JUDr. Hana Nová, Obvodní soud pro Prahu 8
Mgr. Vladimír Polák, Okresní soud v Novém Jičíně
JUDr. Lubomír Ptáček, Nejvyšší soud
JUDr. Soňa Soukupová, Okresní soud v Chrudimi
JUDr. Renáta Šínová, Právnická fakulta Univerzity Palackého Olomouc
JUDr. Lenka Westphálová, Právnická fakulta Univerzity Palackého Olomouc
Závery sympózia:
- Základnou potrebou dieťaťa je mať a rozvíjať vzťahy s oboma rodičmi. Prípadné narušenie vzťahu k jednému z rodičov je jedným z najzávažnejších následkov rozpadu rodiny.
- Potrebu dieťaťa mať a rozvíjať vzťah s oboma rodičmi po rozpade ich zväzku spravidla naplní také usporiadanie pomerov dieťaťa, pri ktorom sú do života dieťaťa ekvivalentne zapojení obaja rodičia. O tom je vhodné rodičov edukovať.
- Až na výnimky nemá na duševné zdravie dieťaťa a jeho ďalší vývoj negatívny dopad samotná forma starostlivosti, ale predovšetkým intenzívny konflikt jeho rodičov, najmä ten konflikt, ktorý bezdôvodne smeruje k narušeniu väzby dieťaťa k jednému z nich.
- Neochota či neschopnosť rodičov vzájomne komunikovať, ani ich partnerský konflikt nie sú apriori kontraindikáciou striedavej starostlivosti. To platí aj o nesúhlase jedného rodiča so striedavou starostlivosťou.
- Sú to primárne rodičia, ktorí rozhodujú o osude svojho dieťaťa.
- Štát je povinný vrámci pozitívneho záväzku na ochranu rodinného života poskytnúť rodičom podporu pri deeskalácii rodičovského konfliktu a pri snahe o nájdenie takej úpravy pomerov k ich dieťaťu, ktorá bude v jeho najlepšom záujme.
- Interdisciplinárna spolupráca zainteresovaných subjektov (súdy, orgány sociálnoprávnej ochrany detí ako opatrovník, poskytovatelia odbornej pomoci) sa javí ako vhodná metóda podpory rodičov pri riešení vecí rodinného práva súkromného.
- Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti súd v rámci zákonných kritérií môže zohľadniť tiež, akým spôsobom rodičia pristúpili k doporučenej a uloženej odbornej pomoci; či po ošetrení emócií a prebehnutej edukácii dokážu lepšie zohľadniť záujem dieťaťa; faktické prejavy rodičovských kompetencií zaznamenané pred súdom, orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a poskytovateľmi odbornej pomoci; ako rodičia dodržiavajú dočasné dohody prípadne skôr vypracovaný rodičovský plán.
Celé závery aj s vysvetlivkami si môžete stiahnuť z odkazu
http://www.striedavka.sk/01_custom_content/3_sympozium_StriedavaStarostlivost.pdf
Rovnocennosť porozvodových modelov starostlivosti o maloleté dieťa so zameraním sa na rozvíjajúcu sa prezumpciu striedavej a spoločnej osobnej starostlivosti na medzinárodnej úrovni
17.5. 2018, 18:42 | Sabina Demovicova
Striedavú osobnú starostlivosť (ďalej aj „striedavá starostlivosť“) zaraďujeme do škály porozvodových modelov starostlivosti o maloletých. Podstatou tohto inštitútu je striedavá zmena bydliska dieťaťa v stanovených časových intervaloch. Dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti teda žije určitý časový úsek s jedným rodičom, v rámci tohto času je v jeho osobnej starostlivosti, a určitý časový úsek je v osobnej starostlivosti druhého rodiča.[1]
Cieľom predloženého príspevku je zamyslieť sa nad prezumpciou inštitútu striedavej starostlivosti, ktorú možno pozorovať na viacerých úrovniach. Prioritne sa však príspevok zameriava na prezumpciu tohto modelu starostlivosti na úrovni aplikačnej praxe Ústavného súdu Českej republiky (ďalej len „Ústavný súd ČR“).
I.
S prezumpciou inštitútu striedavej osobnej starostlivosti sa možno na medzinárodnej úrovni stretnúť najmä (i) v rámci rodičovských dohôd, (ii) v rozhodovacej činnosti súdov, (iii) na legislatívnej úrovni a (iv) v rámci aplikačnej praxe Ústavného súdu ČR.
Pokračovanie článku si môžete prečítať na https://www.najpravo.sk/clanky/rovnocennost-porozvodovych-modelov-starostlivosti-o-malolete-dieta-so-zameranim-sa-na-rozvijajucu-sa-prezumpciu-striedavej-a-spolocnej-osobnej-starostlivosti-na-medzinarodnej-urovni.html?print=1
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Bratislava
Ústav sociálnej práce
Diplomová práca
DVOŘÁKOVÁ, Viera: Striedavá osobná starostlivosť a jej vplyv na dieťa.
Práca sa obsahovo zameriava na porozvodovú starostlivosť a to na inštitút striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Výber správnej porozvodovej starostlivosti o deti je veľmi vážnym zásahom do života detí a ich rodičov, toto rozhodnutie rodinu ovplyvní na celý život. Prostredie, v ktorom je dieťa vychovávané, láska oboch rodičov, vnútorné väzby v rodine vplývajú a formujú osobnostný vývin dieťaťa. Väzby a spoločné puto, ktoré vzniká medzi oboma rodičmi a dieťaťom, ich bude sprevádzať počas celého života. V diplomovej práci sa zameriame na význam rodiny, poukážeme na výhody a nevýhody striedavej osobnej starostlivosti. Porovnáme striedavú osobnú starostlivosť doma a v iných krajinách. Cieľom diplomovej práce je dať do pozornosti inštitút striedavej osobnej starostlivosti ako jednej z možnosti zverenia dieťaťa obom rodičom po rozpade rodiny, poukázať na jeho minimálne využívanie v praxi.
Praktická časť sa zaoberá kvantitatívnym výskumom, v ktorom sme upriamili pozornosť na samotné rodiny, v ktorých bolo zverené dieťa do osobnej starostlivosti a do striedavej osobnej starostlivosti. V spomínaných rodinách sme sa zamerali na porovnanie vzťahov, komunikáciu, vzájomnú spoluprácu, ktorá by mala viesť k tomu najcennejšiemu, čo zo vzťahu zostalo – ich spoločné dieťa.
Celú diplomovú prácu Viery Dvořákovej si môžete prečítať na http://www.striedavka.sk/01_custom_content/dokumenty/diplomovky/DvorakovaViera-StriedavaOsobnaStarostlivostAJejVplyvNaDieta.pdf.