Zpráva uveřejněná Institutem pro výzkum veřejné politiky dne 6.4. 1998 – názorově se blížící levému politickému křídlu v Anglii – říká že otcové oddělení od svých dětí "si zaslouží lepší osud"
Zpráva poukazuje na selhání Agentury na podporu dětí, za to že nutí rodiče aby se podřídili současnému stavu, tj. platit výživné a vidět své děti jen v "hamburgerových barech".

Ve Švédsku je společná péče rodičů – právní rodičovská odpovědnost za děti, přirozeným základem pro oba rodiče. Tuto možnost mají oba rodiče či společně bydlící partneři již od roku 1976/77. V té době to byl okresní/obvodní/oblastní soud, který dával povolení k společné péči, po tom co oba rodiče o ni požádali. 

V České republice neexistuje žádný srovnávací výzkum dětí v různých formách svěření do péče rodičů po rozvodu.

Znalec provedl rešerši abstrakt vědeckých časopisů Národní lékařské knihovny USA (Medline www.ncbi.nlm.nih.gov/entrez). Nejvíce výzkumů bylo provedeno v USA; ve Spojených státech byla střídavá péče uvedena do soudní praxe v roce 1973, čili mají čtvrtstoletí náskok. První výzkum těchto rodin proběhl v roce 1979. V současné době je dětí svěřených do střídavé péče cca 20%, výzkumů cca 400.

PhDr. Jaroslava Martinková, detská psychologička, súdna znalkyňa

Zaužívaná prax „párnovíkendovej“ úpravy styku detí s rodičom, ktorému neboli deti zverené do starostlivosti v naprostej väčšine neuspokojuje potrebu a túžbu detí mať druhého rodiča k dispozícii tak, ako by to odpovedalo ich predstavám. A to už bez ohľadu na to, či si to trúfnu deklarovať nahlas alebo nie.

Súdna znalkyňa o striedavej starostlivosti o deti * 4 otázky - 4 odpovede

Odpovedá - Mgr. Lýdia Adamcová, detská psychologička, súdna znalkyňa

1. Čo hovoria vaše skúsenosti súdnej znalkyne o situácii detí počas rozvodových konaní, vtedy, keď sa na súde rozhoduje o úprave styku maloletých detí s rodičmi po ich rozchode? Ako sa správajú matky a ako otcovia? Majú otcovia v SR záujem o porozvodovú starostlivosť o dieťa?

Môj príspevok nemá byť žiadnym kázaním, ani obhajobou našej práce, pretože nie je možné obhájiť prác u každého sociálneho pracovníka zastupujúceho dieťa. Mojou snahou je priblížiť vám prácu sociálneho pracovníka -
kolízneho opatrovníka, myšlienkové pochody, ale často aj osobnostné a profesijné mantinely, na ktoré narážame.

Sociálna práca je profesia založená na hodnotách demokracie a ľudských právach. Našou úlohou je asistovať klientovi pri rozvíjaní jeho schopností, ktoré by mu umožnili vyriešiť jeho individuálne alebo skupinové problémy. Máme podporiť, aby sa s našou pomocou dopracoval pre neho k najlepšiemu riešeniu. A na tejto ceste mu máme byť nápomocní poskytnutím informácií, zabezpečením kontaktov s inštitúciam i, či s jeh o oboznámením sa s nimi a v neposlednom rade, tak máme urobiť bez ohľadu na pohlavie, vek, rasu. Jednoducho povedané bez akýchko ľvek diskriminačných prvkov, bez akýchkoľvek prejavov spojených s predsudkami, či našimi prežitými osobnými skúsenosťami.

Celá naša práca sa má niesť v duchu rešpektovania nezávislosti klienta, jeho oslobodenia od negatívnych životných podmienok, za použitia protidiskriminačných prístupov, dodržiavania demokracie a ľudských práv. Nezabúdajúc na ochranu identity a integrity klienta, pracujúc za jeho spoluúčasti a priviesť ho k jeho sebaurčeniu. Toto všetko hovorí o osobnej zodpovednosti sociálneho pracovníka.

"Zaostrené na dieťa, ktorého záujem je základom"
Výraznou podporou pre adaptáciu dieťaťa / detí na stav, že sa rodičia rozviedli môže byť skutočnosť, že sú bývalí partneri schopní vytvoriť rozvrh budúceho kontaktu s dieťaťom. Pamätajte! U nezosobášených párov je lepšie určiť otcovstvo pred tým, než sa začnete dohovárať na pláne ako ďalej.