Ministerstvo spravodlivosti Bádenska-Wurttemberska

Všetko, čo potrebujete ako rodičia vedieť o postupoch a o starostlivosti o vaše spoločné dieťa

Elternkonsens – zosúladené postupy v záujme dieťaťa

Rozvádzate sa alebo rozchádzate so svojim partnerom? Rozchod rodičov je pre deti veľmi stresujúca udalosť. Chcete, aby vaše dieťa trpelo rozvodom čo najmenej. Svojmu dieťaťu pomáhate, ak nezvyšujete na neho tlak spochybňovaním práv na styk s rodičom alebo na starostlivosť druhého rodiča. Vaše dieťa by sa nemalo stať predmetom rodičovských sporov.

Hľadanie priateľskej dohody

Mali by ste hľadať spoločné riešenie ešte pred súdnym konaním. Vo väčšine prípadov je vzájomná rozumná dohoda výhodnejšia ako rozhodnutie súdu. Vy ste rodičia a svoje dieťa poznáte lepšie ako ktokoľvek iný. Po prvé a predovšetkým je vašou zodpovednosťou zabezpečiť blaho vášho dieťaťa. Všeobecne platí, že deti potrebujú oboch rodičov – svoju matku, aj svojho otca.

Pri hľadaní spoločnej dohody môžete využiť široké možnosti pomoci. Rad poradenských služieb prispôsobených vašim potrebám, kompetentný úrad pre blaho mladých (Jugendamt) a rôzne poradenské centrá v mieste vášho bydliska vám poskytnú pomoc.

13.2.2013

Kľúčové zistenia takmer 30-ročného výskumu:

(1) Deti, tráviace 35-50% času s každým rodičom, v porovnaní s deťmi, ktoré žijú len s jedným rodičom a trávia nejaký čas s druhým rodičom, sú na tom lepšie v oblastiach: školských schopností, závislostí na drogách a alkohole, fajčení, kriminalite, zdravotných problémov prameniacich zo stresu, emocionálnych problémov, problémov so správaním a kvality a trvácnosti vzťahov s obomi rodičmi.

(2) Tieto lepšie výsledky sú dosahované aj v prípadoch pretrvávajúcich verbálnych konfliktov vysokého stupňa medzi rodičmi a aj v prípadoch, keď jeden z rodičov nesúhlasil so starostlivosťou o dieťa oboma rodičmi.

(3) Väčšina detí, ktoré boli v starostlivosti oboch rodičov, hovorí, že nepohodlie vyplývajúce z dvoch domovov bolo prevážené benefitmi. V kontraste s tým, veľká väčšina detí, ktoré sa stretávali s jedným z rodičov len počas víkendov alebo v strede týždňa, hovorí, že chcú tráviť s nerezidenčným rodičom viac času.

Linda Nielsen, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Skrátená verzia. Celý list v angličtine je k dispozícii na http://www.striedavka.sk/01_custom_content/LindaNielsenLetter.pdf.

VYSOKÁ ŠKOLA ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEJ PRÁCE SV. ALŽBETY BRATISLAVA
INŠTITÚT ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEJ PRÁCE SV. LADISLAVA NOVÉ ZÁMKY

VPLYV STRIEDAVEJ OSOBNEJ STAROSTLIVOSTI NA MALOLETÉ DIEŤA A NA ČLENOV RODINY PO ROZVODE Z POHĽADU SOCIÁLNEHO PRACOVNÍKA

Diplomová práca

Nové Zámky 2015

MAREK HLAVATÝ

Abstrakt

HLAVATÝ, Marek: Vplyv striedavej osobnej starostlivosti na maloleté dieťa a na členov rodiny po rozvode z pohľadu sociálneho pracovníka. [Diplomová práca]/ Marek Hlavatý – Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Bratislava. Inštitút zdravotníctva a sociálnej práce sv. Ladislava Nové Zámky. Katedra sociálnej práce. – Školiteľ: PhDr. Dušan Demčák, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: Magister sociálnej práce. – Nové Zámky : Inštitút zdravotníctva a sociálnej práce sv. Ladislava, 2015. 75 s.

Práca pojednáva o striedavej osobnej starostlivosti ako jednej z možností porozvodovej starostlivosti o maloleté dieťa. Prvá teoretická časť diplomovej práce pojednáva o inštitúte striedavej osobnej starostlivosti, definuje najlepší záujem dieťaťa, opisuje Cochemský model a vyživovaciu povinnosť rodičov pri striedavej osobnej starostlivosti. V ďalšej časti sa autor venuje stavu na Slovensku pri rozhodovaní o porozvodovom zverení dieťaťa do starostlivosti rodičov, rozoberá výskumy a štúdie uskutočnené v krajinách, kde je striedavá starostlivosť už dlhodobou súčasťou a porovnáva striedavú starostlivosť s výlučnou starostlivosťou. Podstatou empirickej časti diplomovej práce je vlastný kvantitatívny výskum o vplyve striedavej osobnej starostlivosti na maloleté dieťa a na členov rodiny po rozvode. Cieľom bolo zistiť a porovnať, ako vplýva rozvod na dieťa a členov rodiny v situácii, keď bolo po rozvode dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti a keď bolo zverené do starostlivosti jedného z rodičov. Výskumnou metódou bol dotazník a výskumu sa zúčastnilo 145 respondentov zo Slovenska a Českej republiky. Pri signifikancii 0,05 ako signifikantné v prospech striedavej osobnej starostlivosti vyšli rozdiely pri indikátoroch vzťah rodiča s dieťaťom (p = 0,003424), vzťah druhého rodiča s dieťaťom (p = 0,015063), komunikácia rodičov (p = 0,041811), spolupráca rodičov (p = 0,001945), stretávanie sa rodiča s dieťaťom (p = 0,00093), vychovávanie dieťaťa rodičom (p = 0,0005), oddelené žitie rodičov (p = 0,001892), vplyv rozvodu na kvalitu života rodiča (p = 0,023892), pretrvávajúce konflikty rodičov (p = 0,020992) a nové konflikty rodičov (p = 0,001951). Ako nesignifikantné vyšli rozdiely v indikátoroch vplyv rozvodu na kvalitu života dieťaťa (p = 0,235788) a vplyv rozvodu na kvalitu života druhého rodiča (p = 0,263267).

Kľúčové slová
Rozvod. Záujem dieťaťa. Striedavá starostlivosť. Rodičia.

Tu si môžete prečítať celú diplomovú prácu od Mareka Hlavatého.

V budove ministerstva spravodlivosti SR sa uskutočnilo 13.5.2014 pracovné stretnutie k novele zákona o rodine. Téma stretnutia bola striedavá osobná starostlivosť.

Účastníkmi stretnutia boli:

Róbert Dobrovodský – sekcia legislatívy MS SR

Bronislava Pavelková – advokátka, spolupracuje so sekciou legislatívy MS SR

Marica Pirošíková – zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva

Ivana Mrázková – odbor stratégie sociálnych vecí a rodiny MPSVaR

Peter Szabo – odbor stratégie sociálnych vecí a rodiny MPSVaR

Renáta Brennerová – odbor stratégie sociálnych vecí a rodiny MPSVaR

Peter Rajňák – predseda Asociácie rodinných sudcov, predseda OS Pezinok

Monika Ivaničová – matky s deťmi v striedavej starostlivosti, ktoré navrhujú obmedziť striedavú starostlivosť

Denisa Jánošíková – ABC pre rodinu, advokátka

Jozef Ďurček – Otcovia.sk

Miroslav Sabol – Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť

Bohuslav Lenghardt – Rada pre práva dieťaťa - Slovenská republika

Stretnutie otvorila príhovorom štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti JUDr. Monika Jankovská. Oznámila účastníkom, že návrh zákona by mal byť predložený do vlády v auguste 2014. Ohľadne novely už prebehlo veľa stretnutí a diskusií. Toto stretnutie sa má týkať témy striedavá osobná starostlivosť. Ide o pomerne nový model a na Slovensku s ním máme málo skúseností. Ministerstvo sa pozrelo na zahraničné skúsenosti, konkrétne na legislatívu v Rakúsku. Požiadala účastníkov, aby odsunuli do úzadia práva rodičov a v popredí aby držali záujem dieťaťa. Pani štátna tajomníčka sa následne rozlúčila s účastníkmi, avšak uviedla, že p. Dobrovodský ju bude informovať o stretnutí.

Následne prebiehala diskusia, ktorá sa však netýkala výlučne témy striedavej starostlivosti, ale všeobecne starostlivosti o deti v prípade, že rodičia nežijú spolu. Názory a príspevky účastníkov si môžete prečítať v ďalšom texte.

TRNAVSKÁ UNIVERZITA V TRNAVE
FILOZOFICKÁ FAKULTA

SYNDRÓM ZAVRHNUTÉHO RODIČA, JEHO STRATÉGIE, PREJAVY A POTENCIÁLNE DÔSLEDKY

Bakalárska práca

Trnava, 2013
Tatiana Bednárová

Abstrakt

BEDNÁROVÁ, Tatiana: Syndróm zavrhnutého rodiča, jeho stratégie, prejavy a potenciálne dôsledky. [Bakalárska práca]. – Trnavská univerzita v Trnave. Filozofická fakulta; Katedra psychológie. – Školiteľ: Mgr. Mário Schwarz, PhD. – Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár.– Trnava: FF TU, 2013, 54 s.

Bakalárska práca sa zaoberá problematikou syndrómu zavrhnutého rodiča, ktorý je častým dôsledkom rozvodových konfliktov medzi rodičmi. Cieľom práce je priniesť poznatky o tejto problematike. Teoretické pozadie približuje jeho prejavy u dieťaťa, stratégie a motívy programujúceho rodiča, jeho dôsledky na dieťa a kontroverznosť syndrómu. Výskumným problémom sú stratégie programujúceho rodiča, prejavy zavrhnutia, faktory obnovenia vzťahu so zavrhnutým rodičom a potenciálne dôsledky syndrómu. Bakalárska práca je prípadovou štúdiou 24 ročnej participantky, u ktorej syndróm pretrvával približne štyri roky. Výsledky dát autorka získala prostredníctvom kvalitatívnej metodológie. S participantkou bolo robené pološtruktúrované interview s možnosťou otvorených otázok. Výsledky ukázali, že medzi najhlavnejšie stratégie programujúceho rodiča patrilo očierňovanie a zhadzovanie rodiča v očiach dcéry. Medzi prejavy zavrhnutia patril odpor voči zavrhnutému rodičovi, pohŕdanie či verbálne a mimické prejavy nepriateľstva. V obnovení vzťahu so zavrhnutým rodičom zohralo značnú rolu oslabenie vzťahu s programujúcim rodičom, externé informácie a hodnotový systém. Potenciálne dôsledky, ktoré syndróm vyvolal sú difúzna identita a nedôvera voči ľuďom. Výsledky práce sa snažia prispieť k objasneniu mechanizmov syndrómu zavrhnutého rodiča u dieťaťa a jeho potenciálnych dôsledkov z pohľadu samotného dieťaťa.

Kľúčové slová: Programujúci rodič. Rozvod. Stratégie. Syndróm zavrhnutého rodiča.

Občianske združenia, ktoré bojujú za práva detí, sa spojili do Platformy - Právo dieťaťa byť počuté.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 100 ods. 3 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

Podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa má dieťa právo byť počuté štátnymi orgánmi vždy predtým, než štátne orgány rozhodnú o veciach, ktoré sa týchto detí týkajú.

Podľa Všeobecného komentára č. 12 Právo dieťaťa byť vypočuté majú štátne orgány nabádať dieťa, aby formulovalo svoj slobodný názor, a majú zabezpečiť prostredie, ktoré umožní dieťaťu využiť jeho právo byť vypočuté. Podmienku veku a vyspelosti je možné posúdiť, až potom keď je jednotlivé dieťa vypočuté. Článok 12 nezavádza žiadny vekový limit na právo dieťaťa vyjadrovať svoje vlastné názory, a všeobecný komentár odrádza štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru, od zavádzania vekových limitov, či už zákonom alebo v praxi, ktoré by obmedzili právo dieťaťa byť vypočuté vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú.

Štátne orgány v Slovenskej republike ignorujú právo dieťaťa povedať svoj slobodný názor a vydávajú rozhodnutia bez toho, že by si vypočuli slobodný názor dieťaťa predtým, než vydajú akékoľvek rozhodnutie vo veci, ktorá sa týka dieťaťa. Keď hovoríme o štátnych orgánoch v Slovenskej republike, tak tým myslíme aj súdy a Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vo funkcii kolízny opatrovník.

Občianske združenia - členovia Platformy - Právo dieťaťa byť počuté:

Dohovor SK

Klub mnohodetných rodín

Otcovia.sk

Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť

Ďalšie občianske združenia a jednotlivci sa môžu pripojiť k našej iniciatíve ako podporovatelia a spolu s nami bojovať za právo dieťaťa na to, aby bol štátnymi orgánmi vždy počutý slobodný názor dieťaťa vo veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú. V prípade záujmu, ak nám záujemcovia dajú súhlas, zverejníme na tomto mieste podporovateľov Platformy - Právo dieťaťa byť počuté.

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Katedra súkromného práva

Striedavá osobná starostlivosť o maloleté dieťa je novým inštitútom v právnom poriadku Slovenskej republiky zavedený v roku 2010 novelou zákona o rodine a priniesol maloletým deťom väčšie možnosti na rovnaký pravidelný styk s oboma jeho rodičmi po splnení určitých podmienok.
Tento nový inštitút je upravený základným prameňom rodinného práva a to zákonom č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine. Na základe môjho doterajšieho štúdia sa domnievam, že predmet záverečnej práce nie je dostatočne upravený zákonom a ani odbornou literatúrou, ale to kladiem za vinu krátkej dobe, počas ktorej je inštitút striedavej osobnej starostlivosti v našom právnom poriadku. Za tak krátky čas sa nemohlo stihnúť napísať nespočetné množstvo odborných publikácií kompetentnými osobami. Zákonnej úprave si dovolím vytknúť najmä veľmi stručné ustanovenie týkajce sa striedavej osobnej starostlivosti, pretože zákonná úprava presne neurčuje podmienky vzniku, či zániku striedavej osobnej starostlivosti.
Keďže od zavedenia inštitútu striedavej osobnej starostlivosti do právneho poriadku Slovenskej republiky neprešli ani celé dva roky, nemôžem dostupnosť literatúry hodnotiť na výbornú. Samozrejme najdôležitejším zdrojom informácií sa stal pre mňa Zákon o rodine spolu s komentárom k nemu od JUDr. Bronislavy Pavelkovej, PhD., ktorá je v odvetví rodinného práva uznávanou autoritou. Taktiež nemôžem zabudnúť na nespočetné množstvo internetových stránok, ktoré ponúkajú rôzne články a diskusie na túto tému. V rámci môjho štúdia som sa skontaktovala aj s organizáciou ľudí, ktorá vedie ineternetú stránku zameranú výlučne na inštitút striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Poskytli mi cenné rady, ktoré som sa snažila riadne využiť pri písaní mojej záverečnej práce.
Moja záverečná práca má názov Striedavá osobná starostlivosť o dieťa ako nový inštitút právneho poriadku Slovenskej republiky. Práca je rozdelená do štyroch kapitol, ktoré sú následne rozdelené do subkapitol vzájomne na seba nadväzujúcich.
V prvej kapitole sa venujem vývoju striedavej osobnej starostlivosti vo svete a snažím sa o priblíženie cesty tohto inštitútu do nášho právneho poriadku. Pre Slovenskú republiku je to veľmi mladý inštitút, ale pre niektoré krajiny znamená bežnejšiu prax než klasické zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča. Táto kapitola má svoje podkapitoly, v ktorých rozoberám rôzne situácie v jednotlivých krajinách sveta.
Druhá kapitola sa zaoberá právnou úpravou striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa v Slovenskej republike. Rieši problematiku nedostatku zákonnej úpravy ako aj právne názory odborníkov na danú problematiku. Taktiež v jej podkapitole sa venujem aj inštitútu výživného týkajúceho sa maloletých detí zverených do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
V tretej kapitole sa snažím o podrobnejšie rozobratie problematiky, o definovanie konkrétnych podmienok, ktoré je potrebné splniť pre vznik striedavej osobnej starostlivosti o dieťa, resp. porušiť, aby jeden zo subjektov mohol žiadať jej zrušenie a následné zverenie maloletého dieťaťa do jeho výlučnej osobnej starostlivosti. Taktiež sa v tejto kapitole snažím o jednoduché definovanie hlavných subjektov vystupujcich v konaniach, na ktorých sa rozhoduje o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V poslednej subkapitole tejto kapitoly sa zaoberám aj právami a povinnosťami týchto subjektov v konaní ako aj po ukončení vyššie uvedeného konania.
Posledná štvrtá kapitola záverečnej práce je venovaná porovnávaniu právnej úpravy inštitútu striedavej osobnej starostlivosti v Slovenskej republike s právnou úpravou v Českej republike, kde je tento inštitút zaužívaný v praxi už od roku 1998, čo je podstatne skôr ako bol zavedený v našom právnom poriadku.
Cieľom mojej záverečnej práce bolo najmä priblížiť zákonné ustanovenie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti, ako aj jeho využívanie v praxi v Slovenskej republike. Cieľom nebolo vytvorenie klasických štatistík, ktoré by sme znázornili v jednoduchej tabuľke vytvorenej v programe Excel, ale poukázanie na legislatívne problémy ako aj na postupy slovenských súdov pri rozhodovaní o starostlivosti o maloleté dieťa vo všeobecnosti i v konkrétnych prípadoch.

Tu si môžete prečítať celú diplomovú prácu od Vierky Mackovej.