V budove ministerstva spravodlivosti SR sa uskutočnilo 13.5.2014 pracovné stretnutie k novele zákona o rodine. Téma stretnutia bola striedavá osobná starostlivosť.
Účastníkmi stretnutia boli:
Róbert Dobrovodský – sekcia legislatívy MS SR
Bronislava Pavelková – advokátka, spolupracuje so sekciou legislatívy MS SR
Marica Pirošíková – zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva
Ivana Mrázková – odbor stratégie sociálnych vecí a rodiny MPSVaR
Peter Szabo – odbor stratégie sociálnych vecí a rodiny MPSVaR
Renáta Brennerová – odbor stratégie sociálnych vecí a rodiny MPSVaR
Peter Rajňák – predseda Asociácie rodinných sudcov, predseda OS Pezinok
Monika Ivaničová – matky s deťmi v striedavej starostlivosti, ktoré navrhujú obmedziť striedavú starostlivosť
Denisa Jánošíková – ABC pre rodinu, advokátka
Jozef Ďurček – Otcovia.sk
Miroslav Sabol – Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť
Bohuslav Lenghardt – Rada pre práva dieťaťa - Slovenská republika
Stretnutie otvorila príhovorom štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti JUDr. Monika Jankovská. Oznámila účastníkom, že návrh zákona by mal byť predložený do vlády v auguste 2014. Ohľadne novely už prebehlo veľa stretnutí a diskusií. Toto stretnutie sa má týkať témy striedavá osobná starostlivosť. Ide o pomerne nový model a na Slovensku s ním máme málo skúseností. Ministerstvo sa pozrelo na zahraničné skúsenosti, konkrétne na legislatívu v Rakúsku. Požiadala účastníkov, aby odsunuli do úzadia práva rodičov a v popredí aby držali záujem dieťaťa. Pani štátna tajomníčka sa následne rozlúčila s účastníkmi, avšak uviedla, že p. Dobrovodský ju bude informovať o stretnutí.
Následne prebiehala diskusia, ktorá sa však netýkala výlučne témy striedavej starostlivosti, ale všeobecne starostlivosti o deti v prípade, že rodičia nežijú spolu. Názory a príspevky účastníkov si môžete prečítať v ďalšom texte.
Denisa Jánošíková – predsedníčka ABC pre rodinu
Napísala MS SR prvý list k téme striedavej starostlivosti. Najcitlivejšou témou je podľa združenia striedavá starostlivosť – vidia problém pri rozhodovaní súdov o striedavej starostlivosti, cítia potrebu dať prioritu záujmu dieťaťa, pri rozhodnutí súdu o striedavej starostlivosti podľa nich striedavá starostlivosť neplní svoju funkciu, súčasný proces nerešpektuje záujmy detí, súhlasia so striedavou starostlivosťou, má svoje miesto, nie sú proti nej, ale len v prípade rodičovskej dohody, nie je v záujme detí, aby dochádzalo k hlbokému rozpadu rodiny, chcú striedavú starostlivosť len ako produkt dohody rodičov, nie ako výsledok rozhodnutia súdu.
Jozef Ďurček – Otcovia.sk
Pokiaľ sa rodičia nedohodnú, súd musí identifikovať, kto sa nechce dohodnúť a musí to uviesť do rozhodnutia. Inak súhlasí s povedaným, že je dobré, ak sa rodičia dohodnú, ale pýta sa, čo je benchmark (default), ak sa rodičia nedohodnú.
Denisa Jánošíková:
Dohoda je veľký problém, ak už sú rodičia na súde, striedavá starostlivosť má byť produktom dohody rodičov, to je v záujme dieťaťa, benchmark (default) je najlepší záujem dieťaťa.
Róbert Dobrovodský:
Ochrana dieťaťa pred konfliktom lojality – MS plánuje dať do § 5 zákona o rodine časť prevzatú z Rakúskej legislatívy o ochrane dieťaťa pred konfliktom lojality.
Peter Rajňák: Skúsenosti sudcu z vlastnej praxe
- Dostáva málo návrhov na striedavku
- Ako sudca v určitých prípadoch striedavku rodičom aj ponúkne, ale väčšinou je odmietnutá rodičmi (najmä otcom), nie je spoločenská požiadavka na striedavku
- Keď už je návrh na striedavku, často je motívom niečo iné ako starostlivosť o deti, napr. majetok
- Motívom otcov býva aj to, že si myslia, že nebudú platiť výživné, čo nemusí byť pravda
- Sudcovia musia rešpektovať a rešpektujú najlepší záujem dieťaťa, sú k tomu vedení legislatívou, nemôžu si dovoliť nerešpektovať ho
- Moje rozsudky berú ohľad na najlepší záujem dieťaťa, zamietnutie striedavky podrobne odôvodňujem.
Jozef Ďurček:
Nemá problém so zamietaním striedavky, ak je odôvodnené konkrétnym záujmom dieťaťa, ktorý je prednejší pred striedavkou.
Dôležitý je benchmark (default), stáva sa, že defaultom je párnovíkendovstvo.
Ivana Mrázková:
Všetci môžu očakávať dohodu rodičov a keď sa nedohodnú, tak ich budeme viesť k dohode a pokiaľ sa ani tak nepodarí, treba rozhodnúť, ale v oboch prípadoch (privedení k dohode alebo rozhodnutie súdu) už nie je spokojnosť rodičov.
Bronislava Pavelková:
Striedavku netreba odlišovať od iných foriem starostlivosti, treba ich považovať za rovnocenné formy.
Peter Rajňák:
Súdy sú preťažené.
Bohuslav Lenghardt:
Všetci sa zhodujú v potrebe dohody rodičov, nastáva otázka, čo v prípade nedohody. RPPD navrhuje, aby štát nerezignoval, ak sa rodičia nedokázali dohodnúť sami a pomohol im k dohode, čiže vytvoriť tím ľudí pomáhajúcich rodičom k dohode (mediátor, sociálny pracovník, rodinný poradca, psychológ). Tento tím odbremení súd, povedie rodičov k dohode a pokiaľ sa ani tímu nepodarí priviesť rodičov k dohode, predloží súdu kvalifikovaný návrh na úpravu starostlivosti.
Miroslav Sabol:
Uvádza tri príklady rodičov ilegálne praktizujúcich osobnú starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi na základe vzájomnej dohody, pretože sa boja, že pri podaní návrhu na súd by sa vďaka zúčastneným inštitúciam vyhrotil rodičovský konflikt a narušil vzťah dieťa - rodič.
Rodina má rozhodnutie súdu o párnovikendovstve, ale matka chce väčšie výživné od otca, ktorý nemá dostatok financí ani pre svoju rodinu. Rodičia a ich dieťa sa prirodzene dohodli na zmene striedania z modelu po 2 a 12 dňoch striedanía domácností dieťaťa po 7 dňoch a na nezvýšení výživného k rukám matky, ale na súd sa boja podať návrh, lebo matka sa obáva nepochopenia a odsúdenia blízkeho okolia, keď zistia, že nemá ako jediná z rodičov dieťa zverenené do svojej výlučnej osobnej starostlivosti.
OS Ba II v konaní 28P/177/2013 rozhodol o osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi formou "kúpenia si detí" a aj keď rodičia dlhodo praktizujú osobnú starostlivosť o deti obidvomi rodičmi, matka, sudkyňa a kolízna opatrovníčka akceptovali aj zlegálnenie stavu rozhodnutím súdu za "cenu" 250 € výževného mesačne od otca k rukám matky.
Podľa názoru MS nejde o ilegálne konanie, dohoda rodičov môže byť odlišná od rozhodnutia súdu, nie je nelegálna, ale je nevykonateľná. P. Sabol pripomína, že tieto prípady nie sú v štatistike detí zverených do osobnej starostlivosti o obidvoch rodičov.
Jozef Ďurček:
Predkladá návrhy na konkrétne znenia novelizovaných ustanovení. Upriamuje pozornosť na zákon o trvalom bydlisku, treba dve trvalé bydliská (podľa MS SR zákon patrí pod ministerstvo vnútra), na zákony o školskej dochádzke (podľa MS SR zákon patrí pod ministerstvo školstva), na zákon o daňovom bonuse, zákon o slobodnom prístupe k informáciám – novela zákona doplnila zákon v § 11 písm. d).
Nastala diskusia k tomu, že kolízny opatrovník neumožní prístup do spisu dieťaťa na SPODaSK. Diskusia viedla k problému, že kolíznym opatrovníkom je OSPODaSK. Podľa ministerstva boli navrhované rôzne možnosti zmeny, ale bez konsenzu a teda aj naďalej bude SPODaSK kolíznym opatrovníkom, nebude ani samostatný inštitút kolízneho opatrovníka.
Jozef Ďurček:
Upriamuje pozornosť na § 67 OSP - zmierovacie konania, dohodovacie konanie – podľa MS SR patrí do prípravy konania vo veci starostlivosti o maloletých.
Nakoľko návrhy občianskych združení Rada pre práva dieťaťa a Striedavá starostlivosť o deti neboli z časových dôvodov prednesené, MS SR sľúbilo zorganizovať ďalšie stretnutie k tejto téme.