STRIEDAVÁ OSOBNÁ STAROSTLIVOSŤ Z POHĽADU SOCIÁLNEHO PRACOVNÍKA
CHANGING PERSONAL CARE FROM POINT OF VIEW OF SOCIAL WORKER
Eľková Lívia, Derevjaníková Štefánia
Abstrakt:
Úvod: Príspevok poukazuje na praktické využitie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti, jej opodstatnenosť a aplikáciu v praxi z pohľadu sociálneho pracovníka. Zaoberá sa jednotlivými aspektmi rodiny akými sú jej funkcie, výchova, starostlivosť a prostredie v rodine. Právny rámec zákona o rodine hovorí o rodičovských právach a povinnostiach, chápaných ako starostlivosť o komplexný rozvoj dieťaťa a to duševný, telesný, mravný, citový, zdravotný a rozumový, pričom táto starostlivosť má byť sústavná a dôsledná a obaja rodičia sú si v nej rovní.
Jadro: Najťažším pre dieťa nie je samotný rozvod, ale smutná skutočnosť po ňom, kedy jeden z rodičov odíde. Doposiaľ plnohodnotný vzťah medzi dieťaťom a oboma rodičmi sa mení a deformuje na príležitostný výlet dieťaťa k druhému rodičovi. Prax súdov na Slovensku bola žiaľ taká, že rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti sa mohol s dieťaťom stýkať len na základe súdneho rozhodnutia, ktorým boli jeho práva a povinnosti zdeformované na pár dní do mesiaca.
U detí tým vznikalo riziko syndrómu zavrhnutého rodiča. (The Parental Alienation Syndrome). Riziká pôsobenia tohto syndrómu vidí Bakalář v strate všetkého, čo s druhým rodičom súvisí – nielen hmotných statkov, ale aj praktickej každodennej pomoci, výchovného a vzdelávacieho pôsobenia. Ďalšiu oblasť problémov vidí Bakalář v nemožnosti zdravého psychosociálneho vývinu. Keďže chýba nielen výchovný, ale aj model k prevzatiu sexuálnej roly a identity. Podľa neho však tieto riziká je možné zmierniť významnou mierou, ak dieťa udržiava s druhým rodičom láskyplný, zmysluplný a pravidelne kultivovaný vzťah. (Bakalář, 2006).
Preto bola s účinnosťou od 1.7.2010 prijatá Novela zákona o rodine č. 217/2010 Z. z. o striedavej osobnej starostlivosti, ktorá má zabezpečovať dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukovať porozvodovú traumatizáciu detí, prispievať k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. Každý zákon, týkajúci sa dieťaťa, musí vychádzať z jeho záujmu a potrieb. Každý iný záujem je druhoradý.
Záver: Otázka striedavej starostlivosti je veľmi citlivým a striktne individuálnym problémom. Vhodnosť využitia možnosti striedavej osobnej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako aj pre rodiča, závisí od viacerých faktorov. Vek dieťaťa, jeho povahové vlastnosti, typ osobnosti, vývinové podmienky, citová väzba dieťaťa k rodičom, jeho schopnosť adaptability a ďalšie faktory.
Nezanedbateľná je úroveň výchovných schopností a povahových vlastností rodičov, ich životný štýl, a taktiež materiálne pomery. Aj vzdialenosti medzi bydliskami rodičov, stabilita budúceho výchovného prostredia, schopnosť rodičov vzájomne komunikovať o veciach týkajúcich sa dieťaťa je dôležitou podmienkou vhodnosti striedavej starostlivosti. Striedavá osobná starostlivosť nie je pre všetkých rodičov, vyžaduje sa citová a osobnostná zrelosť, schopnosť spolupráce, nadhľad, dobrá vôľa a priority smerom k potrebám dieťaťa.
Kľúĉové slová: Rodina. Striedavá osobná starostlivosť. Záujem dieťaťa. Sociálny pracovník. Porozvodová starostlivosť o dieťa.
Literatúra:
[1] BAKALÁŘ, E. a kol. 2006. Rozvodová tematika a moderní psychológie. 1. vyd. Praha : Karolinum, 2006. 124 s. ISBN 80 - 246 - 1089 - 2.
[2] Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene doplnení niektorých zákonov.
Abstract:
Prologue: Contribution shows the practical use of institut changing personal care, its justification and application in practice from the perspective of a social worker. The thesis describes the particular aspects of the family as it‟s functions, education, child care and setting in the family. The legal framework of the family talks about parental responsibility, understood as care for the comprehensive development of the child and the mental, physical, moral, emotional, and intellectual health, and the treatment should be consistent and regular and both parents are equal to it.
Center: Most difficult for the child is not a divorce, but after the sad reality when one parent leaves. Full relationship between the child and both parents changes and distorts the occasional trip to the child's other parent. The practice of the courts in Slovakia was unfortunately so that the parent who was not custody of the child to socialize with the child only by judicial decision have their rights and obligations distorted for a few days a month.
There was a risk of forming of Parental Alienation Syndrome. Risks of the operation of this syndrome seems Bakalář of losing everything connected with the other parent - not only material goods, but also a practical everyday assistance, educational and training activity. Another problem area in the inability to seems Bakalář of healthy psychosocial development. In the absence of not only educational, but also a model to assume sexual roles and identity. According to him, these risks can be reduced significantly if the child maintains with the other parent loving, meaningful relationship cultivated and regularly. ( Bakalář, 2006).
Therefore, the amendment to the act No. 217/2010 Coll. on Family was adopted, having taken effect since the 1. of july 2010 which gives an opportunity to use changing personal care and thus dampen post - divorce battles for children between parents. Any law about the child, must be based on the interest and needs. Everyone else is a secondary concern.
End: Question of changing personal care is very sensitive and strictly individual issue. Suitability of alternating options to care for the child as well as parents, depends on several factors. Age of the child, his character traits, personality type, developmental conditions, emotional attachment to the child's parents, his adaptability, and other factors. Important is the level of educational skills and personal characteristics of parents, their lifestyle, and also the material conditions. Although the distance between the parents, the future stability of the educational environment, the ability of parents to communicate on matters relating to the child is an important condition for the appropriateness of alternating care. Changing personal care is not suitable for all parents. Emotional and person maturity, ability to cooperate, feeling of detachment, good will and priorities directed to the child ́s needs are required.
Key words: Family. Changing person alcare. Child ́s interest. Social worker. Post - divorce child care.
Literatúra:
[1] BAKALÁŘ, E. a kol. 2006. Rozvodová tematika a moderní psychológie. 1. vyd. Praha : Karolinum, 2006. 124 s. ISBN 80 - 246 - 1089 - 2.
[2] Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Úvod
Rodina ako základná spoločenská jednotka je miestom vzniku života, formovania charakteru človeka, osvojenia hodnôt ako najcennejšieho potenciálu človeka. V procese socializácie pripravuje jednotlivca na vstup do spoločnosti, orientuje ho často v zložitých, neprehľadných vzťahoch, je zároveň inštitúciou, ktorá môže pôsobiť preventívne proti ohrozeniam, neurčitosti negatívnych spoločenských vplyvov. Rodina je prvou výchovnou inštitúciou. Ochranná funkcia rodiny zabezpečuje starostlivosť o duševný, telesný a sociálny rozvoj dieťaťa, jeho výživu, bývanie, ošatenie, vzdelávanie nielen zdravého ale aj chorého dieťaťa, pokiaľ to diagnóza dieťaťa umožňuje. Socializačno - výchovná funkcia rodiny je veľmi dôležitou funkciou, ktorej náplňou je uvedenie dieťaťa do spoločnosti a jeho výchova. Jej poslaním je zabezpečiť deťom všestranný rozvoj, starať sa o harmonický, fyzický, intelektuálny, citový a morálny vývin podložený a obohatený rodičovskou láskou. Rodičovská výchova dieťaťa dáva pocit istoty, vytvára vzťahy k ľuďom, okoliu, prostrediu, predmetom i k sebe samému.
Rozvod manželstva, rozpad nukleárnej rodiny a následná možnosť voľby striedavej osobnej starostlivosti
V našich podmienkach často pretrváva názor, že dieťa patrí matke a otec je vo výchove akýsi druhoradý a ak sa rozvedie s matkou svojich detí, má právo ich navštevovať v presne vymedzenom čase a povinnosť prispievať na ich výživu.
Zákon o rodine nedostatočne reagoval na vývoj a zmeny, ktoré nastali v spoločnosti. Otcovia v Slovenskej republike prejavili záujem o porozvodovú starostlivosť o dieťa.
Otázka striedavej starostlivosti je veľmi citlivým a striktne individuálnym problémom. Vznik novely zákona je síce na mieste, avšak každé rozchádzajúce sa partnerstvo, v ktorom ostáva nezaopatrené dieťa, je nutné prísne individuálne posúdiť. Vhodnosť využitia možnosti striedavej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako aj pre rodiča, závisí od viacerých faktorov. Vek dieťa, jeho povahové vlastnosti, typ osobnosti, vývinové podmienky, citová väzba dieťaťa k rodičom, jeho schopnosť adaptability a ďalšie faktory. Nezanedbateľná je úroveň výchovných schopností a povahových vlastností rodičov, ich životný štýl, a tiež materiálne pomery.
Ďalšou otázkou, ktorá sa nám ponúka je, ako zvláda dieťa dva domovy. Je schopné vnímať dva domovy? Akú stopu to zanechá na ňom, napr. pri zakladaní vlastného domova. Sme schopní my dospelí prijať dva domovy bez výhrad? Ak by sa v domove dieťaťa striedali rodičia, bolo by to dosť nepochopiteľné, lebo nemôžu predsa meniť bývanie. Rovnako, ak n ie ťažšie, to vníma aj dieťa. Ak dieťa strieda domov napríklad po týždni, dokáže si vôbec niekde vybudovať stabilné prostredie, kde sa cíti doma a bezpečne?
Rodičom, ktorí sú pracovne vyťažení, takáto forma vyhovuje, môžu si plánovať čas, ktorý budú viac venovať práci, a ktorý budú tráviť s dieťaťom. Preto riešenie so striedavou osobnou starostlivosťou sa môže zdať úplne ideálne. Situácia sa stáva vážnejšou v prípade, keď sú deti dve, prípadne viac a každé má svoje povinnosti, krúžky, záľuby niekde inde. Najnáročnejším sa stáva čas, keď si partneri zakladajú nové vzťahy, rodiny a pribudnú ďalšie deti. Aj vzdialenosti medzi bydliskami rodičov, stabilita budúceho výchovného prostredia, schopnosť rodičov vzájomne komunikovať o veciach týkajúcich sa dieťaťa je dôležitou podmienkou vhodnosti striedavej starostlivosti. Odborníci zväčša nenachádzajú negatívne stránky striedavej osobnej starostlivosti. Kritikov je málo. Pohľad odborníkov a inštitút striedavej osobnej starostlivosti sa však dá zhrnúť do dvoch prúdov:
1. Striedavá osobná starostlivosť ako pozitívny prvok vo výchove dieťaťa – striedavá výchova nemôže byť neprijatá iba tým, že druhý rodič, ktorý s takouto striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí, odmieta spolupracovať s druhým rodičom. (Kotulková, 2008).
2. Striedavá osobná starostlivosť je plne závislá od schopnosti rodičov sa na takej výchove dohodnúť, neurovnané vzťahy medzi rodičmi predstavujú faktory, ktoré pôsobia na výchovu dieťaťa rušivo.
Nevyhnutne sa k tomu musí prirátať aj to, že partneri, ktorí sa rozišli, sa veľmi pravdepodobne líšili aj v predstavách o výchove a zaobchádzaní s dieťaťom. Tak jeden týždeň dieťa zažíva jeden model výchovy a života a druhý týždeň to môže byť celkom iné. To v období, keď sa učí, čo je správne a ako to v živote chodí, môže byť preň veľmi zmätočné. A to stále hovoríme len o deťoch, ktoré nemajú nijaké problémy, a o rodičoch, ktorí spolu dokážu priateľsky a otvorene komunikovať a sú ochotní pristúpiť na rôzne kompromisy.
Tak ako každá zmena v spôsobe nášho života, aj nový prístup k riešeniu starostlivosti o dieťa z rozpadnutého vzťahu musí prejsť všetkými úskaliami.
Právne postavenie detí, prístup k právam dieťaťa
Právnemu postaveniu dieťaťa v štáte a rodine sa v súčasnom práve venuje značná pozornosť. Dieťa má právo na oboch rodičov. Zavedenie striedavej osobnej starostlivosti do nášho právneho poriadku vychádza z Dohovoru o právach dieťaťa. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa „štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.“ Deti majú odlišné psychické i fyzické potreby ako dospelí. Napriek tomu, že je dieťa na dospelých určité obdobie svojho života závislé, je členom spoločnosti a má určité práva a povinnosti. Význam rodiny je zakotvený v štátnej rodinnej politike. Sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu na Slovensku upravuje Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Zákon č. 306/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Základ súčasnej právnej ochrany detí a sociálnej kurately je obsiahnutý predovšetkým v Dohovore základných ľudských práv a slobôd, ktorý je súčasťou Ústavy SR, v ktorej čl. 4 sa uvádza, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom sa zdôrazňuje, že je za ručená zvláštna ochrana detí a mladistvých.
Záujem dieťaťa, zisťovanie pomerov, vyplácanie štátnych sociálnych dávok a riešenie porozvodových sporov o dieťa
Je niečo úplne iné vyjadrovať sa k striedavej osobnej starostlivosti v teoretickej rovine, inak z pohľadu dieťaťa a úplne inak z pohľadu rodiča. Ak sú obaja manželia starostliví a milujúci rodičia, ak sú obaja schopní rovnocenne sa o deti postarať a ak deti majú k obom rodičom dobrý vzťah, striedavá osobná starostlivosť môže byť prospešná pre všetky strany. Avšak ak jeden z rodičov sa o potreby detí vo veľkej miere nezaujíma, ale striedavú osobnú starostlivosť využíva iba ako niečo, čím môže bývalému partnerovi naďalej ubližovať vzniká priam neriešiteľná situácia. Čo ak deti, alebo len jedno z detí nemá záujem o akékoľvek, ani len o krátkodobé stretávanie sa s druhým z rodičov, a už vôbec nie o dlhodobý pobyt? Ako to riešiť? Násilím? O to, aby dieťa malo z návštev, či zo striedavej osobnej starostlivosti traumu snáď nejde ani jednému z rodičov.
Striedavá osobná starostlivosť nie je pre všetkých rodičov, vyžaduje sa citová a osobnostná zrelosť, schopnosť spolupráce, nadhľad, dobrá vôľa a priority smerom k potrebám dieťaťa. Schválenie striedavej starostlivosti otvorilo viacero otázok. Nedoriešené ostalo najmä to, ktorý z rodičov dostane prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa a rodičovský príspevok. Podľa súčasnej legislatívy má na ne nárok ten rodič, ktorý zároveň zabezpečuje starostlivosť o dieťa. Pri rodičovskom príspevku je to ten, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa. Ak sa manželia rozvedú, príspevky od štátu dostane ten rodič, ktorému súd po rozvode zverí dieťa do výchovy.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa riešením tohto problému už zaoberalo. Usmernilo úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, aby kolízny opatrovník na túto skutočnosť upozornil rodičov, ktorí chcú zveriť dieťa po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti, a navrhol im uzavrieť dohodu. Podľa tejto dohody rodič, ktorý je poberateľom prídavku na dieťa, prípadne aj rodičovského príspevku, by poskytol už vyplatené príspevky rodičovi, u ktorého je dieťa v striedavej osobnej starostlivosti. V rámci rozvodového konania môže kolízny opatrovník navrhnúť súdu schváliť dohodu medzi rodičmi o tom, ktorý z nich si uplatní nárok na štátne sociálne dávky a akým spôsobom si postúpia príslušné finančné sumy. Je predpoklad, že ak sú rodičia schopní dohodnúť sa na striedavej osobnej starostlivosti o dieťa, mali by sa dokázať dohodnúť na vyplácaní prídavku na dieťa a rodičovského príspevku. Dohodu rodičov však treba považovať za dočasné riešenie v období do prijatia legislatívnych úprav príslušných právnych predpisov upravujúcich poskytovanie prídavku na dieťa a rodičovského príspevku. Striedavú starostlivosť totiž môže súd schváliť na návrh jedného z manželov a súhlas toho druhého na to podľa zákona už potrebný nie je. V prípade určenia výšky výživného podľa § 62 odsek 6 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov znie: „Ak je maloleté d ieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje."
Výhody a nevýhody striedavej starostlivosti
Najdôležitejším efektom inštitútu striedavej starostlivosti je zrovnoprávnenie oboch rodičov a šanca dieťaťa tráviť detstvo rovnako v spoločnosti matky, ako aj otca. Filozofia je priam ideálna a je potrebné veriť, že sa čo najviac rodičov postupne k tomuto postoju dopracuje. Základnou výhodou striedavej osobnej starostlivosti je zachovanie rovnocenného kontaktu dieťaťa s oboma rodičmi. Je však potrebné hovoriť aj o prípadných nevýhodách striedavej starostlivosti. Striedavá osobná starostlivosť predpokladá, že o maloleté dieťa sa budú rodičia striedavo starať v určitom časovom období, predpokladá sa, že dieťa bude striedavo bývať v domácnostiach oboch rodičov. Pokiaľ však rodičia žijú oddelene, a ich domácnosti sú navzájom vzdialené, môže tak vzniknúť situácia, že dieťa bude musieť navštevovať striedavo dve školy, čo môže mať nepriaznivý vplyv aj na plnenie školských povinností. Môže tiež dôjsť k narušeniu sociálnych väzieb dieťaťa napríklad obmedzením kontaktu s kamarátmi. Striedava osobná starostlivosť vyžaduje od rodičov nadradiť záujem dieťaťa nad uspokojením z možnosti ponížiť, potrestať druhého rodiča.
Záver
Tak ako každá zmena v spôsobe nášho života, aj nový prístup k riešeniu starostlivosti o dieťa z rozpadnutého vzťahu musí prejsť všetkými úskaliami. Až skúsenosti nám potvrdia správnosť každého individuálneho rozhodnutia. Dôraz preto kladieme na spomínanú individualitu každého jedného posudzovaného prípadu striedavej starostlivosti, lebo iba vtedy nebudeme robiť v tak závažných rozhodnutiach chyby. Dieťa je to najkrajšie a najhodnotnejšie, čo nám život prináša a tak o ňom aj rozhodujme.
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
[1] BAKALÁŘ, E. a kol. 2006. Rozvodová tematika a moderní psychológie. 1. vyd. Praha : Karolinum, 2006. 124 s. ISBN 80 - 246 - 1089 - 2.
[2] KOTULKOVÁ, J. 2008. Rozvod manželství s nezletilými dětmi. In Právní rádce, 2008. č. 7, s. 19 - 22.
[3] OLÁH, M. 2005. Sociálnoprávna ochrana detí. 1. vyd. Prešov : Prešovská univerzita, Pravoslávna bohoslovecká fakulta, 2005. 135 s. ISBN 80 - 8068 - 349 - 2.
[4] SHAVEL, M. – OLÁH, M. 2008. Sociálne poradenstvo. Bratislava : Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety, 2008. 224 s. ISBN 80 - 8068 - 487 - 1.
[5] Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[6] Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
KONTAKT
Lívia Eľková, PhDr.
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Košice
Staničné námestie č. 9
040 11 Košice
Článok bol prevzatý z webu http://www.prohuman.sk/files/Zbornik_rodinna_politika_na_Slovensku_a_v_EU.pdf