Odmietajú striedavku...
...a rozumiem im. Pokiaľ sú to bežní ľudia, ktorí sa danej téme nevenujú, je prirodzené, že ju odmietajú.
U profesionálov by som čakal opak - podporu striedavky. Prečo?
Striedavá starostlivosť o deti je režim, pri ktorom sa o dieťa starajú obaja rodičia, hoci spolu nežijú. Dieťa sa presúva v určitých intervaloch od jedného rodiča k druhému a späť. Je tu aj možnosť, že by dieťa bývalo v jednom byte a rodičia by sa pri ňom striedali, avšak takýto prípad nepoznám ani u nás, ani v zahraničí.
Ak sa dieťa presúva medzi domácnosťami rodičov, je možné predpokladať, že má z toho zmätok, že sa nikde necíti doma, že si musí prenášať všetky veci. Toto nemôže byť pre dieťa prospešné.
Hovoril som o tejto téme s mnohými ľuďmi. Opakovane vyjadrovali svoje obavy o vývoj detí, ktoré cestujú od jedného rodiča k druhému. Tvrdili, že toto môže vyhovovať len rodičom. Matka alebo otec sa určitý čas stará o dieťa a potom ho odvezie k druhému rodičovi, aby mal rovnaký čas sám pre seba. Žije pri tom stále doma. Pre deti to vraj nemôže byť dobré, to hovorí sedliacky rozum. Chápem takto zmýšľajúcich ľudí, tiež som si prešiel touto fázou, kým som sa o striedavku nezačal zaujímať podrobnejšie.
Profesionál, ktorý sa nejakým spôsobom pracovne zaoberá starostlivosťou o deti po rozvode rodičov, by sa mal tiež zaujímať o striedavú starostlivosť podrobnejšie. A pokiaľ sa zaujímal, uvažuje opačne ako bežní ľudia. Ak študuje aktuálne vedecké poznatky, pravdepodobne zistil, že najmä v poslednom desaťročí sa vedci zamerali na deti vyrastajúce v striedavke, aby zistili, aké veľké problémy im spôsobuje, že nemajú jeden domov. A dobrému profesionálovi je známe, že vedecké výskumy ukazujú opak. Znovu a znovu potvrdzujú, že deti, o ktoré sa rodičia starajú v rovnakej miere, napriek tomu, že sa presúvajú medzi dvomi domácnosťami, dosahujú lepšie výsledky ako deti, ktoré žijú len s jedným rodičom.
Vďaka vedcom dnes vieme, že sedliacky rozum v tomto prípade zavádza. Presúvajúce sa deti, ktoré trávia s oboma rodičmi rovnaký čas, sú na tom v priemere lepšie ako deti, ktoré sa nepresúvajú a bývajú stále u jedného rodiča.
Vedci zatiaľ nepoznajú príčiny. Môžeme nájsť viacero pokusov o vysvetlenie, ale žiadna príčina nebola vedecky potvrdená. Nechajme teda dôvody bokom a vráťme sa k podstate.
Iste sa zhodneme, že zdravie detí je podstatnou vecou. Švédi porovnávali, koľko percent detí trpí psychosomatickými problémami na celonárodnej vzorke takmer 150 000 detí vo veku 12 a 15 rokov. Išlo naozaj o veľký výskum, v ktorom dotazníky vypĺňali všetky deti v šiestej a v deviatej triede, ktoré v daný deň prišli do školy. Výsledky výskumu spracovala psychologička Malin Bergström, ktorá je vedúcou výskumného tímu na Karolinska Institute v Štokholme. Zároveň uviedla, že aj všetky ďalšie výskumy v tejto oblasti, ktoré s kolegami robila, viedli k rovnakým výsledkom:
1. najlepšie boli na tom deti z nerozvedených rodín
2. za nimi nasledovali deti z rozvedených rodín v rovnomernej starostlivosti oboch rodičov
3. ešte horšie si viedli deti žijúce u jedného rodiča a navštevujúce druhého rodiča
4. najhoršie výsledky mali deti žijúce len s jedným rodičom.
Konkrétnejšie to uvidíme na príklade výsledkov spomínaného výskumu psychosomatických problémov detí:
Nerozvedení | Rovnomerná starostlivosť | Návštevy druhého rodiča | Len jeden rodič | |
Problémy so spánkom | 13% | 14% | 19% | 22% |
Bolesti hlavy | 12% | 14% | 17% | 19% |
(Zdroj dát: https://jech.bmj.com/content/69/8/769)
Stručne povedané - čím vyváženejší je pomer starostlivosti oboch rodičov, tým lepšie pre dieťa. Tieto výsledky nemožno aplikovať na každé dieťa, na každú rodinu, napriek tomu majú veľkú výpovednú hodnotu.
Pozrime sa na vec očami profesionála - sudcu. Ak je mojou povinnosťou rozhodovať v súlade s najlepšími záujmami dieťaťa a ovládam uvedené poznatky, budem mať obavu vybrať len jedného rodiča pre starostlivosť o dieťa, pretože je väčšia pravdepodobnosť, že dieťa bude mať problémy. Uprednostním striedavú starostlivosť, pokiaľ neviem o vážnom dôvode, kvôli ktorému by pre toto dieťa nebola vhodná. Štandardne ju považujem za vhodnejší variant.
Sú prípady, v ktorých striedavá starostlivosť s veľkou pravdepodobnosťou nebude vhodná. Medzi také môžeme zaradiť veľmi veľkú vzdialenosť domácností rodičov. Aj vek dieťaťa do 2 rokov je dôvodom na veľkú opatrnosť. Pokiaľ sa rodičia napriek nízkemu veku dieťaťa dohodli, že sa chcú o dieťa starať obaja približne rovnako dlhý čas, nemali by sme im v tom brániť, skôr poradiť, že deti v nízkom veku potrebujú častejšiu frekvenciu striedania. Podobne ako malý chlapček v Prahe, ktorý má francúzskeho otca a českú mamu. Videli ste ho vo filme "Střídavka"? Jeden deň trávil s mamou, druhý deň s otcom. Jeden deň komunikoval v češtine, druhý deň vo francúzštine. Takto malé dieťa vníma čas inak ako dospelý človek, preto sú preň vhodné veľmi krátke intervaly striedania, hoci nám dospelým sa to môže zdať zvláštne.
Čo sa týka detí o rok starších, od troch rokov veku, máme už vedecky doložené, že im striedavka vyhovuje. Pani Malin Bergström skutočne dôkladne skúmala, či deťom striedanie domovov nevadí. V jednej zo svojich štúdií opisuje porovnávanie údajov o 3656 deťoch vo veku 3 - 5 rokov. Vedci sa zamerali na psychické problémy detí a zistili, že deti žijúce s oboma rodičmi rovnaký čas majú menej problémov so správaním a menej psychických symptómov, ako deti prevažne alebo výlučne žijúce u jedného rodiča. Štúdia je v angličtine dostupná na https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/apa.14004
Toto zistenie nie je veľkým prekvapením. V Amerike 110 vedcov a lekárov už v roku 2014 podpísalo spoločnú správu, v ktorej konštatujú, že dôkazy podporujú striedavé bývanie pre deti do 4 rokov veku. Informáciu si môžete prečítať na http://psycnet.apa.org/doi/10.1037/law0000005
Veľa ľudí si myslí, že aj rodičovský konflikt je prekážkou pre rozhodnutie o striedavej starostlivosti. Na prvý pohľad sa to tak javí, no ak sa spýtame, aká forma starostlivosti o dieťa je vhodná v prípadoch, keď majú rodičia medzi sebou konflikt, nenájdeme všeobecne vyhovujúcu odpoveď. Problémom totiž nie je forma starostlivosti, ale samotný rodičovský konflikt. Ak je v takomto prípade dieťa zverené jednému rodičovi, často rodič takúto moc neustojí, zatiahne do konfliktu aj dieťa, popudí ho proti druhému rodičovi a následne vymaže rodiča aj s jeho časťou rodiny zo života dieťaťa. Vidíme, že ani variant s bývaním u jedného rodiča nie je vhodný pri rodičovskom konflikte.
Dobrou správou je, že ak súd rozhodne o striedavke, v niektorých prípadoch rodičia prestanú bojovať a konflikt medzi nimi sa výrazne zmierni. Stáva sa aj to, že konflikt úplne zmizne.
Druhou pozitívnou správou je, že konflikt a slabá spolupráca rodičov neznamenajú horšie výsledky detí v striedavke pri porovnaní s deťmi u jedného rodiča. Skonštatovala to profesorka psychológie z Wake Forest University Linda Nielsen v článku https://psycnet.apa.org/record/2017-18906-001
Európski politici uvedené zistenia poznajú a preto Rada Európy vydala Rezolúciu 2079 (2015), v ktorej vyzýva členské štáty, aby zavádzali striedavú starostlivosť a aby ju brali do úvahy, ak hľadajú sociálne benefity. Rezolúciu si môžete v angličtine prečítať na http://assembly.coe.int/nw/xml/XRef/Xref-XML2HTML-EN.asp?fileid=22220
Aj v krajoch českomoravských, nám tak príbuzných, sa profesionáli zaoberajú novými zisteniami vedy. Na 3. rodinnoprávnom sympóziu Justičnej akadémie v novembri 2019 v Kroměříži sa venovali práve striedavej starostlivosti. V záveroch sympózia uvádzajú, že potrebu dieťaťa mať a rozvíjať vzťah s oboma rodičmi po rozvode spravidla naplní také usporiadanie, pri ktorom sú do života dieťaťa ekvivalentne zapojení obaja rodičia. Celé znenie záverov uvedeného sympózia si môžete prečítať na webstránkach Nejvyššího soudu ČR https://www.nsoud.cz/judikatura/ns_web.nsf/0/525C1B52645C2CC2C125852200422202/$file/3._sympozium_z%C3%A1v%C4%9Bry_Final.pdf
Dobrý profesionál na základe všetkých týchto informácií zákonite prijíma fakt, že striedanie dvoch domácností je pre deti menším zlom, ako nedostatočný čas s jedným rodičom, nehovoriac o úplnom vymazaní rodiča z života dieťaťa.
Svet o tom už pár rokov vie. Nenájdete krajinu, ktorá by po zavedení striedavej starostlivosti do legislatívy od tejto možnosti neskôr ustúpila. Niektoré krajiny (Belgicko, Austrália, Dánsko, viaceré americké štáty, niektoré španielske regióny) dali striedavú starostlivosť na prvé miesto medzi porozvodovými alternatívami. Využívanie striedavky všade vo svete rastie.
Ideálne by bolo, keby tieto informácie ovládala aj laická verejnosť, najmä súčasní a potenciálni rodičia. Deti nemajú z rozvodu rodičov radosť, ale majú radosť z dobrých vzťahov s rodičmi. A podľa najnovších vedeckých výskumov im to prospieva.
Bohuslav Lenghardt