PhDr. Eduard Bakalář, PhDr. Jarmila Klégrová
(časopis Právo a rodina, č. 5/2000 v Českej republike)
V advokátskej a súdnej praxi sa pomerne často stretávame so zákonmi, predpismi či smernicami, ktoré sa týkajú maloletých: ich situácie, ich ďalšieho života, ich ochrany apod. Maloletými sa napr. zaoberá:
- Zákon o rodine (výchova detí, rozvod, rodičovská zodpovednosť, výživa, osvojenie, pestúnska starostlivosť, ústavná výchova, ochranná výchova atď.)
- Trestný zákon (opustenie dieťaťa, zanedbanie povinnej výživy, týranie zverenej osoby, únos, obchodovanie s deťmi, ohrozovanie mravnej výchovy mládeže, podávanie alkoholických nápojov mládeži, pohlavné zneužívanie atď.)
- Zákonník práce (pracovné podmienky mladistvých)
- Zákon o sociálnom zabezpečení (pomoc rodinám s deťmi, zaopatrovací príspevok, sirotský dôchodok)
- Školský zákon
- Zákon o zdravotnej starostlivosti
a aj iné úradné opatrenia.
Texty jednotlivých zákonov sú pomerne dobre prepracované, pokiaľ sa zaoberajú vonkajšími, faktickými stránkami veci, napr. kam bude dieťa umiestnené, s ktorým rodičom zostane dieťa v domácnosti po rozvode, či je dostatočný príspevok na výživu apod.
Omnoho menej je v zákonoch písané o detskom svete, detských potrebách, či o predpokladoch zdravého vývoja dieťaťa. O tých by sme mali byť, pri jednaniach o dieťati a pri rozhodovaniach o dôležitých aspektoch jeho ďalšieho života, dobre informovaní. Ale aj to by bylo málo. Predpokladom kvalifikovaných rozhodnutí je ich rešpektovanie a ohľad na ne (napr. pri zverovaní do výchovy u ktorého z rodičov budú tieto potreby viac saturované apod.). Hovoríme teraz nielen do radov advokátov a sudcov a sociálnych pracovníkov, ale tiež do svojich vlastných, teda k psychológom a psychiatrom, najmä však k súdnym znalcom.
Obyčajne si myslíme, že detské potreby dobre poznáme, lebo sme boli svojho času tiež deťmi a museli sme si ich teda prežiť. Avšak nie je tomu tak. I keď niektoré naše potreby ako detí mohli byť veľmi silné, nedokázali sme ich však vtedy najskôr ani pochopiť ani pomenovať. Prežívali sme rôzne stavy i nejasného či neznámeho pôvodu a najskôr len skúsený pozorovateľ a psychológ alebo pedagóg mohol s určitosťou povedať o čo vlastne ide. Potom, s postupom dospievania, mnohé tieto naše potreby – či už uspokojené alebo neuspokojené – boli prekryté nárokmi dospelého veku, napr. tlakom nájsť si partnera, uplatniť sa v zamestnaní, spoločenskom živote apod.
Pripomenieme si preto potreby detí určitým uceleným zoznamom, hoci len heslovitým, telegrafickým. Domnievame sa, že takýto zoznam môže byť prospešný hocikomu, kto bude spracovávať nejakú úradnú písomnosť, týkajúcu sa detí a ich sveta alebo o nich len premýšľať. Prezradíme čitateľom, že tento zoznam máme už u jedného z nás podlepený a pripevnený na korkovej tabuli nad pracovným stolom a u druhého podložený pod sklom na písacom stole. Samozrejme dúfame, že tento prehľad môže obohatiť všetkých, ktorí s deťmi žijú alebo sa o ne zaujímajú.
Ako sme k zoznamu dospeli?
Najskôr sme vychádzali z knihy prof. Matějčka: "Co děti nejvíc potřebují". V knihe však žiadny hotový zoznam nie je, jeho prvú verziu sme získali výpisom zmienených potrieb. Tú sme konfrontovali s údajmi uvádzanými v iných prameňoch a tiež so zoznamami potrieb, motívov a hodnôt u dospelých osôb. Pôvodný zoznam sme rozšírili a potom i zintegrovali a skategorizovali. Konečnú verziu ešte prehliadol a ľahko vylepšil sám prof. Matějček. Domnievame sa, že všetky hlavné detské potreby sú v zozname uvedené. Pripúšťame, že niektorí iní autori, by možno volili trochu inú formuláciu, prípadne trochu inú kategorizáciu. Ešte doplníme, že väčšinu tu uvedených potrieb deti prejavujú priamo, avšak o iných vieme, že sú dôležité, i keď ich dieťa nijako nevyžaduje.
Detské psychické potreby
(Zoznam 12 najdôležitejších potrieb detí. V zátvorkách je vždy upresnenie, dokreslenie, eventuálne i rozšírenie uvedenej položky zvýraznenej sadzbou)
1. Potreba určitého množstva, kvality a premenlivosti vonkajších zmyslových podnetov
(nevyhnutnosť stimulácie, vrátan taktilnej)
2. Potreba poznávania, experimentovania, hračiek zodpovedajúcich veku, hry voľné, tvorivé i viazané pravidlami
(takže aj nevyhnutnosť priestoru pre sebavyjadrenie, sebeprejavovanie, seberealizáciu, a ďalej aj priestoru pre fantáziu, voľný pohyb, pre pestovanie záujmov od športu po odborné koníčky apod.)
3. Potreba prvotných citových a sociálnych vzťahov, tzn. vzťahov k rodičom či k iným osobám prvotných vychovávateľov, a to formou ich bezpodmienečnej lásky
(nevyhnutnosť zažiť akceptovanie, záujem, mazlenie, kladné hodnotenie, pochvalu, povzbudenie, porozumenie, priazeň, sympatie, srdečnosť, trpezlivosť apod.)
4. Potreba istoty vo vzťahoch a z nej odvodený pocit základnej životnej dôvery - bezpečia
(dôležitosť zážitku fungujúcej ucelenej rodiny, prítomnosti dôležitých osôb, “vypočítateľnosti” rodičov, možnosti komunikovať, zveriť sa, mať zázemie, pocitu spoľahnutia sa na pomoc, na podporu v tiesni a tak sa naučiť prekonávať úzkosť a strach)
5. Potreba určitej stálosti, poriadku a zmyslu v podnetoch, potreba vedenia, autority, disciplíny, dôslednosti zo strany rodičov
(takže i požiadavka pravidelnosti, režimu, rituálu, zrozumiteľnosti sveta apod. a teda aj cieleného zamestnania a vzdelávania, poznať svoje práva a povinnosti)
6. Potreba kontaktu v jeho rôznych podobách:
a) pri styku s vrstovníkmi
(súhra, súčinnosť, partnerstvo, kamarátstvo, priateľstvo)
b) pri stretnutí s malými deťmi i s deťmi staršími
(skúsenosť starať sa o malých, spolupráca s väčšími)
c) pri spolužití s inými dospelými i s generáciou prarodičov
(skúsenosť pomáhať v domácnosti, nemocným a ubližovaným, učiť sa chovaniu i vedomostiam od starších a tiež úcte k nim)
7. Potreba modelu vhodného, slušného riešenia medziľudských konfliktov, potreba mužského a ženského vzoru a skúsenosti rodinného života
8. Potreba identity
a) tj. nevyhnutnosť vedieť kto som, aký som, odkiaľ prichádzam, kto sú moji príbuzní, z akej rodiny pochádzam, aké v nej mám miesto apod.
b) nevyhnutnosť prežívania niekam patriť, mať domov, teritórium (teda i súkromie, svoj svet, svoje tajomstvá), ale i potreba spolupatričnosti s rodinou apod.
9. Potreba samostatnosti, sebestačnosti, nezávislosti, tendencie robiť veci po svojom – v tom je obsiahnutá i nevyhnutnosť priestoru k prejaveniu nesúhlasu, vzdoru, agresie, ale i k presadeniu sa, k prejaveniu svojej slobodnej vôle
10. Potreba spoločenského uplatnenia, sebavedomia a spoločenskej hodnoty
(niečo dokázať, dosiahnuť úspechu, uznánia svojej osobnosti, nárok byť rešpektovaný ako individualita)
11. Potreba otvorenej budúcnosti či životnej perspektívy
(teda môcť sa tešiť na niečo, na niekoho, mať nádej, mať plány či predstavy, čím by som chcel byť apod.)
12. Potreba spravodlivosti, spravodlivého hodnotenia a iných “presahov”
(patria sem úvahy o budúcnosti ľudstva, viera v Boha ale i účasť v občianskych, sociálnych aktivitách atď.)
Použitá a odporúčaná literatúra
Atkinsonová, Rita et al.: Psychologie. Praha, Victoria Publishing 1995
Matějček, Zdeněk: Co děti nejvíc potřebují. Praha, Portál 1994
Příhoda, Václav: Ontogenese lidské psychicky I-IV. Praha, Státní pedagogické nakladatelství 1977
Říčan, Pavel: Cesta životem. Praha, Pyramida 1989
Říčan, Pavel, Krejčířová, Dana : Dětská klinická psychologie. Praha, Grada Publishing 1997
Satirová, Virginie: Kniha o rodině. Praha, Práh 1994
Langmeier, Josef, Krejčířová, Dana: Vývojová psychologie, Praha, Grada Publishing s.r.o. 2000
Zákon o rodině a předpisy související. Praha, Linde a.s. 1998.