Tornstam Lars: Dwelling Choices for the Children of Separated Parents, 1996.
http://www.striedavka.sk/01_custom_content/DwellingChoicesSweden.pdf
Vyhodnotenia psychických vlastností v celej rade výskumov ukázali, že deti v striedavej starostlivosti mali pozitívnejší vývoj - boli spokojnejšie, lepšie nastavené, so silnejším egom a sebadôverou, atď. v porovnaní s deťmi v starostlivosti jedného rodiča. (Nunan, 1980; Cowan, 1983; Pojman, 1982; Livingston, 1983; Noonan, 1984; Shiller, 1984, 1986; Handley, 1985; Wolchik, 1985; Bredfield, 1985). Iní autori, napríklad Karp (1982), s logickým súhlasom s týmito výsledkami, zistili, že deti v starostlivosti jedného rodiča majú viac konfliktov so svojimi rodičmi v porovnaní s deťmi v striedavej starostlivosti.
Čo si myslia deti?
Obaja autori, Abarbanel (1979) a Luepnitz (1986) zistili, že deti samotné preferujú striedavú starostlivosť, pretože toto je "usporiadanie rodiny", ktoré ponúka najlepšie pokračovanie s oboma rodičmi a ktoré je najbližšie nerozvedenej rodine, ktorú by ony najradšej videli. Porovnaním starostlivosti jedného rodiča a striedavej starostlivosti Luepnitz (1982) zistil, že deti v starostlivosti jedného rodiča boli pravidelne nespokojné so stupňom zapojenia druhého rodiča, ktorý dieťa nemal v starostlivosti (je možné povedať, že najčastejšie otca), kým deti v striedavej starostlivosti boli spokojné s kontaktmi s oboma rodičmi.
V prehľade výskumov Kelly (1988) sumarizuje vlastné postrehy detí:
V porovnaní s výlučnou starostlivosťou matky, mládež v striedavej starostlivosti bola viac spokojná s usporiadaním rodiny (po rozvode) (Handley, 1985, Luepnitz,1982, 1986) a neobjavoval sa pocit straty a deprivácie, taký charakteristický pre deti v starostlivosti jedného rodiča. (Luepnitz, 1982, Steinman, 1981). Väčšina mladých považovala za výhodné mať dva domovy a väčšie úsilie, ktoré vyžadujú presuny medzi domácnosťami, považovala za užitočné, pretože im to umožnilo mať k dispozícii oboch rodičov. (s.131)