Od 1. júla zákon o rodine umožňuje, aby sa rozvedení manželia alebo rozídení rodičia starali o svoje deti striedavo. Zavedenie striedavej osobnej starostlivosti však nie je novinkou. Slovensko len sledovalo príklad z iných krajín.

„Slovensko sa nechalo inšpirovať právnou úpravou osvedčenou v zahraničí a tentoraz urobilo naozaj dobre,“ povedala nám Jana Martinková z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková. „Najdlhšiu tradíciu, od konca 80. rokov má striedavá osobná starostlivosť v USA, predovšetkým v Kalifornii a v Arizone. Francúzsko, Španielsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko, Taliansko, Nórsko a Česká republika s ňou experimentujú už niekoľko rokov, takže máme odkiaľ čerpať nielen teóriu, ale i prax.

Ako vzor sme zvolili ustanovenia českého zákona o rodine,“ dodáva advokátka Martinková. Slovenská právna norma sa od českej líši v jednom zásadnom ustanovení. „Ukladá súdu povinnosť skúmať, či bude striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa aj v prípade, ak záujem o striedavú starostlivosť prejaví len jeden z rodičov. Tým sa rozširujú možnosti reálneho uvedenia striedavej starostlivosti do praxe. V dôsledku tejto absencie povinnosti českého súdu je aj po dvanástich rokoch účinnosti striedavá starostlivosť v Česku využívaná len okrajovo, asi v troch percentách.“

Áno či nie?

Podľa Martinkovej výskumy i štatistiky preukazujú, že pozitíva striedavej starostlivosti ďaleko presahujú jej negatíva. „Deti v takejto starostlivosti na rozdiel od výlučnej starostlivosti jedného z rodičov majú nielen lepšie rodinné vzťahy, ale vykazujú aj lepšie telesné aj fyzické zdravie, študijné výsledky, menšie emočné problémy, lepšie sa sociálne začleňujú, sú spokojnejšie, adaptovateľnejšie a sebavedomejšie.“ Podobný efekt má striedavá osobná starostlivosť aj na rodičov. „Sú spokojnejší, necítia sa diskriminovaní, naučia sa spolu lepšie komunikovať, platia výživné pravidelnejšie a menej sa obracajú na súd,“ vymenúva advokátka. Treba dodať, že striedavá osobná starostlivosť nie je povinnosťou a treba ju starostlivo zvážiť. „Prioritný je vždy záujem dieťaťa, až potom práva rodiča. Vhodnosť a možnosť striedavej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako aj pre rodiča, závisí od mnohých faktorov – veku a osobnosti dieťaťa, jeho povahových vlastností a vývojových možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k rodičom, výchovných schopností a povahových vlastností rodičov, ich životných a materiálnych pomerov, vzdialenosti medzi oddelenými bydliskami rodičov, stability budúceho výchovného prostredia, schopnosti rodičov vzájomne komunikovať na úrovni záležitostí dieťaťa.“ Podľa advokátky Jany Martinkovej nie je striedavá osobná starostlivosť vhodná pre deti, ktoré nie sú ani minimálne prispôsobivé na zmeny prostredia, pre deti, ktoré si vyžadujú zvláštnu starostlivosť a samozrejme pre deti, ktoré majú len jedného rodiča, ktorý je schopný zaistiť im podmienky potrebné na ich výchovu a zdravý vývoj.

Celý článok na: http://www.najmama.sk/clanok/225763/klady-a-zapory-striedavej-starostlivosti/