„Sme zúfalí, pomôžte!“ plače Ladislav Vidiečan, ktorý od začiatku novembra nevidel svojho päťročného syna. Spolu s matkou obviňujú bývalú družku, že sa mu chce takýmto spôsobom pomstiť.
Už viac ako rok je Martinko Vidiečan stredobodom zúrivej súdnej vojny medzi svojimi rodičmi. Spor o právo na jeho výchovu zamestnáva nielen kuratelu, detských psychológov a súdy, ale aj políciu, z obidvoch strán lietajú trestné oznámenia. „Prekáža jej, že malý má radšej mňa než ju. Takto sa mi snaží ničiť život,“ zúfa si Ladislav Vidiečan, podľa ktorého mu bývalá družka Mária Palugyayová protiprávne odmieta ukázať syna. Tá však prostredníctvom svojho advokáta tvrdí, že za všetko zlo je vinný práve otec dieťaťa.
Dusno v Radzovciach
Prvú verziu nešťastného konca jednej lásky ponúka Ladislav Vidiečan. „Rok nato ako sme začali spolu chodiť, mi volala, že ju otec vyhodil z domu. Rozhodli sme sa teda, že budeme bývať v mojom rodinnom dome v Radzovciach. V roku 2005 sa nám narodil Martinko. Chcel som, aby ho videli aj starí rodičia z druhej strany, preto som neskôr navrhol, aby sa Mária so svojou rodinou opäť skontaktovala. A to bola moja osudová chyba,“ chytá sa za hlavu Ladislav Vidiečan.
Odvtedy mal vraj s družkou peklo na zemi. „Začala sa s nimi stýkať a preberať ich návyky, bola agresívna aj na syna, zanedbávala ho. Márne som jej dohováral.“ Keď odišiel pracovať do Čiech, požiadal o pomoc s výchovou syna svoju matku. „Volali mi, že malý má kiahne a Mária musí chodiť do roboty. Preto som sa z Trnavy presťahovala do Radzoviec,“ vysvetľuje Helena Vidiečanová. Postupne vraj videla ďalšie a ďalšie problémy, ktoré mala družka jej syna pri výchove Martinka.
Už len spomienky: Vidiečanovci tvrdia, že dieťa bolo u nich šťastné.
„Keď už to bolo neúnosné, volala som mu, aby sa vrátil domov a veci riešil,“ dodáva. Podľa Vidiečanovcov však Mária akúkoľvek rozumnú debatu odmietala. „Namiesto toho sa snažila vyvolať konfl ikt. Ten prišiel v momente, keď som jej chcel zobrať mobilný telefón z rúk. Spadla na gauč a podala na mňa trestné oznámenie za napadnutie,“ hovorí Ladislav Vidiečan. Následne sa aj so synom odsťahovala k svojej rodine do Rimavskej Soboty, maloletý bol zverený do jej starostlivosti. Otcovi upravili styk na každú druhú sobotu na štyri hodiny, podľa jeho slov však matka ani tieto termíny nedodržiavala.
Až do extrému
Súdna vojna o Martinka tak naberala na obrátkach. Otec podal návrh na zverenie syna do osobnej starostlivosti, čo súd zamietol. Prvý zvrat nastal až vo februári. „Keď sme si so synom boli vyzdvihnúť Maťka, zbadali sme na jeho tvári modrinu. Napokon sme zistili, že ich má po celom tele. Išli sme za detskou lekárkou, kde sa všetko ofi - ciálne spísalo,“ ukazuje Helena Vidiečanová na lekársku správu. Zároveň podali na matku trestné oznámenie za zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Na základe tohto návrhu súd zveril predbežne dieťa do osobnej starostlivosti otca, kým sa vec nevyrieši. Koncom júla však bolo stíhanie zastavené s odôvodnením, že skutok sa nestal, v septembri Okresný súd v Rimavskej Sobote opätovne rozhodol o zverení Martinka do starostlivosti matky. Ďalší diel drámy sa odohral 5. novembra, keď si matka v sprievode právnika a polície prišla po syna do škôlky.
V tomto dome žije Martinkov otec.
„Spisový materiál sme však dostali až neskôr. Nikto nám vopred neoznámil, že zoberú malého zo škôlky. Prečo si poňho neprišli k nám?“ pýta sa Martinkova stará mama. Odvtedy Vidiečanovci chlapca nevideli. Podali dokonca trestné oznámenie za fyzické napadnutie, ktorého sa mal dopustiť otec Márie Palugyayovej pri pokuse o prevzatie dieťaťa. „Čo asi prežíva náš malý, keď tam márne klopeme na dvere?“ opäť sa rozplače Ladislav Vidiečan.
Právnik: zákon porušuje otec
Úplne opačný pohľad na celú kauzu má rodina matky, ktorá sa vyjadrila prostredníctvom svojho advokáta Jána Sitarčíka. „Celý konfl ikt medzi rodičmi vyvrcholil fyzickým útokom zo strany otca, po ktorom sa moja klientka aj so synom odsťahovala zo spoločnej domácnosti. V tomto čase je dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a akékoľvek pokusy o vyzdvihnutie dieťaťa zo strany Vidiečanovcov sú nezákonné,“ tvrdí s odôvodnením, že rozsudok aj s určením styku Martinka s otcom vzhľadom na jeho odvolanie nie je právoplatný. Vydané predbežné opatrenie podľa neho ruší všetky predchádzajúce rozhodnutia súdu, takže na styk s dieťaťom nateraz nemá nárok ani jeho stará matka. „Na základe predbežného opatrenia som zvolil postup prevziať maloletého v škôlke, aby sa predišlo konfl iktu. Na druhý deň ma kontaktovala rodina Palugyayovcov, že pán Vidiečan s matkou, so sestrou a s druhom sestry sa násilím snažia vniknúť do ich bytu. Porušovali domovú slobodu a dokonca sa pokúšali dieťa uniesť, na čo bola zavolaná polícia. My tvrdíme, že za všetkými problémami rodičov je tvrdohlavý a nezákonný prístup otca,“ je presvedčený Ján Sitarčík.
Pri pokusoch Vidiečanovcov o vyzdvihnutie Martinka pravidelne asistujú policajti.
Tvrdé ovplyvňovanie?
Matka dieťaťa podala na Ladislava Vidiečana trestné oznámenie za marenie spravodlivosti, keďže mal svojho syna pred výpoveďami na kuratele v Rimavskej Sobote a pred detskými psychológmi tvrdo ovplyvňovať. Dieťa v týchto rozhovoroch hovorí o tom, že matka ho bije vareškou, sprchuje v studenej vode, bolo veľmi úzkostné a odmietalo styk s matkou. Podľa právnika Sitarčíka je to práve dôsledok nátlaku na dieťa zo strany otca. „Hovorí o tom aj psychologický posudok súdneho znalca. V ňom je dokonca uvedené, že maloletý hovoril o navádzaní svojho otca, čo má povedať. Spolu so starou matkou dieťaťa robili všetko, aby ho odpútali od matky. Keď bolo dieťa dočasne zverené do ich starostlivosti, odmietali ho matke ukázať. Dôsledok bol taký, že Martinko sa jej hystericky bál. Keď už spolu dvaja ľudia nevedia žiť, mali by mať aspoň toľko morálky a slušnosti, aby sa dohodli ohľadom dieťaťa. Keďže ho otec neustále nahovára proti matke, je otázne, či by sa mal za tejto situácie s dieťaťom stýkať,“ hovorí právnik.
Právny zástupca matky Ján Sitarčík vidí problém v tvrdohlavosti a nezákonnom postupe otca dieťaťa.
Druhá strana však ovplyvňovanie maloletého jednoznačne odmieta. „Môj nárok na styk s vnukom je navyše stále právoplatný. Zákon porušujú oni,“ je presvedčená Helena Vidiečanová, ktorá je so synom pripravená bojovať o Martinka až do posledného dychu. Skutočným víťazom tejto vojny však môže byť len zdravý rozum.
Psychologička: Dieťa nemôže byť rukojemník!
Nezmyselná vojna, v ktorej niet víťaza. Tak vidia bolestivé rodičovské spory o dieťa odborníci, ktorí sa s podobnými prípadmi, bohužiaľ, stretávajú pomerne často. Psychologička Referátu poradensko-psychologických služieb vo Zvolene PhDr. Táňa Grznárová nie je výnimkou. „Zákon o striedavej rodičovskej starostlivosti môže priniesť dieťaťu dve reality. Jedna je dobrá a ohľaduplná, druhá zničujúca. Chce to citovú zrelosť u oboch rodičov, a tá nepripúšťa žiadny egoizmus, dobro dieťaťa musí byť na prvom mieste. Problém nastane v momente, keď citovo odcudzení rodičia neunesú vlastné zlyhanie a všetku ťarchu životnej prehry prenášajú na partnera. To býva pre dieťa zničujúce a máva patologické následky v podobe neuróz s pomočovaním, tikmi či zajakávaním, porúch správania, zhoršenia školského prospechu.
Zákon neustanovuje, či sa dieťa má u rodičov striedať po dni, týždni, mesiaci či roku. Všetko necháva na rozhodnutie súdu, ktorý má povinnosť prihliadať na jeho najlepší záujem. Množia sa však požiadavky súdov na súdnoznalecké posudky, pojednávania sa naťahujú a vzájomná nenávisť rastie. Osobnosť dieťaťa sa deformuje úmerne dĺžke tohto stavu. Šalamúnova múdrosť hovorí, že dve matky sa preli o dieťa. Každá z nich tvrdila, že dieťa je jej. Šalamún teda prikázal dieťa rozpoliť mečom. Vtedy pravá matka ustúpila zo svojho tvrdenia a život dieťaťa jej bol drahší než jej právo naň. Kedy budú naši rozvádzajúci sa rodičia takto múdro uvažovať, nevedno,“ zamýšľa sa psychologička.