Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna rodina. Žila normálne. Chvíľami lepšie a chvíľami horšie. Horšieho bolo asi viac, lebo jedného dňa už rodinou nebola. Pečiatka zo súdu dala za manželstvom bodku. Nebol to však koniec rozprávky, ale začiatok hororu.
Žiaľ, nie je to horor vymyslený a výpravne nakrútený vo fi lmových štúdiách. Je to realita, pri ktorej zostáva rozum stáť a ježia sa chlpy. Osoby a obsadenie sú nasledovné: Rodič, ktorému boli deti zverené do opatery. Druhý rodič, ktorý môže podľa rozhodnutia súdu deti vídať v stanovenom čase. A nakoniec deti. Sú hlavnými postavami, hoci o tom netušia. Ale vďaka výdatnému masírovaniu sivej mozgovej kôry rodičom, s ktorým žijú, majú jasno v tom, že druhý rodič je zlý a opovrhnutiahodný človek, s ktorým nechcú mať nič spoločné. Preto ho už nikdy viac nechcú vidieť. Aspoň to tak prezentujú doma. Čo sa však deje v ich duši?
HOROROVÁ SCÉNA 1
Deti stoja v bráničke rodinného domu a rozprávajú sa s otcom. Teda, rozhovorom sa to dá nazvať iba ťažko. On kladie otázky, snaží sa ukázať im, že má o ne záujem a že s nimi chce byť. Deti odpovedajú. Stručne, úsečne, so strachom v očiach. Občas blysnú pohľadom k oknu rodinného domu, z ktorého vykúka mama. A potom zase hľadia do zeme. O štvrť hodiny je po všetkom. Otec odchádza s pocitom sklamania a smútku. Deti odchádzajú zmätené a dúfajú, že sa správali tak, aby sa mama nehnevala. A mama má pocit víťazstva. Zase raz mohla tomu hajzlovi ukázať, kto je lepším človekom! Pretože deti majú rady iba dobrých ľudí, to je predsa jasné, nie?!
Toto je úryvok z článku "Ďieťa ma nechce" uverejnenom v časopise "Madam Eva" v čísle 7/2011.
Celý článok si môžete prečítať na www.striedavka.sk/01_custom_content/dieta_ma_nechce.pdf.