27. 11. 2019 07:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová
Deti potrebujú mamu aj otca. Najhoršie je, keď jeden rodič hucká dieťa proti tomu druhému
Hovorí aktivista a člen Rady pre práva dieťaťa Bohuslav Lenghardt.
Miera rozvodovosti dosiahla na Slovensku vrchol v rokoch 2006 až 2009. Dnes je stabilizovaná na zhruba 32 percentách. V striedavej starostlivosti žije približne 10-tisíc detí. Trendy zo západnej Európy ukazujú, že by toto číslo malo z roka na rok stúpať.
Podľa aktivistu a člena Rady pre práva dieťaťa Bohuslava Lenghardta je striedavá starostlivosť najlepšia zo zlých možností, ktoré sú po rozvode na stole. V rozhovore vysvetľuje, že deti v striedavej starostlivosti majú lepšiu pohodu a sú menej vystavené násiliu ako deti žijúce len u jedného rodiča.
V rozhovore sa dočítate aj:
Kto inicioval uzákonenie striedavej starostlivosti do legislatívy
Či je desaťtisíc detí v striedavej starostlivosti veľa alebo málo
Prečo majú tieto deti vyššiu sebadôveru ako deti s jedným rodičom
Kedy nie je striedavá starostlivosť vhodná
Či je možné dať striedavú starostlivosť, keď rodičia žijú v dvoch štátoch
Či je dôležitejšia jedna detská izba alebo dvaja striedajúci rodičia
Koľko párov na Slovensku sa vlani rozviedlo a koľko detí z týchto manželstiev skončilo v striedavej starostlivosti?
Rozvodovosť dlhodobo rástla a vrchol dosiahla v rokoch 2006 až 2009. Od roku 2010 začal postupný a pomalý pokles do roku 2016. Teraz je to na stabilnej úrovni. Rozvádza sa zhruba 32 percent párov. Striedavá starostlivosť sa u nás uzákonila v roku 2010. Vlani zo všetkých detí z rozvedených manželstiev skončilo v striedavej starostlivosti takmer desať percent.
Striedavá starostlivosť sa u nás uzákonila v roku 2010. Prečo tak neskoro?
Ťažko povedať. V Česku bola uzákonená v roku 1998. Od roku 2006 je zas v Belgicku už striedavá starostlivosť štandard. U nás sa do zákona dostala tak, že si ju vyžiadali rodičia cez poslancov.
Takže to bola iniciatíva obyčajných ľudí?
Áno. V roku 2009 prebehla aj petícia za striedavú starostlivosť. Podpísali ju otcovia aj matky a dokonca viac žien ako mužov. A vyvrcholilo to tým, že poslanci ju v parlamente jednohlasne schválili.
To, že sme striedavú starostlivosť uzákonili až tak neskoro nemôže súvisieť aj s tým, že je naša spoločnosť považovaná za konzervatívnu?
To si nemyslím. Podľa mňa na to spoločnosť bola pripravená, veď si to aj vyžiadala. Skôr sa tým nezaoberali štátne inštitúcie. Ale nad dôvodmi, prečo sa tomu nevenovali nechcem špekulovať.
Dnes je teda desať percent detí z rozvedených rodín v striedavej starostlivosti. Ako hodnotíte toto číslo?
Na jednej strane to ukazuje, že sa pevne ujala na Slovensku a je využívaná. Dokopy bolo týchto rozhodnutí doteraz 7950. A vniektorých prípadoch ide o viac ako jedno dieťa, niekdy ide o súrodenov, takže tých detí môže byť aj 10-tisíc. Zavedenie malo význam a rodičia sú na to pripravení. Na druhej strane, keby bolo tých detí 90 percent a len desať percent detí by vyrastalo s jedným rodičom, tak by to pre deti bolo lepšie. Dnes už vieme, že striedavá starostlivosť je pre deti lepšia. Prospievajú lepšie, ako tie čo sú po rozvode len s jedným rodičom. Takže, je to v záujme detí. Prijali by sme ešte malý posun v legislatíve. Napríklad v Belgicku zákon hovorí, že ak o striedavú starostlivosť požiada aspoň jeden z rodičov, tak súd ju schváli, ak nenájde závažný dôvod, prečo by nebola pre dieťa vhodná. Takže, striedavá starostlivosť je tam uprednostnená.
Čo u nás nie je.
U nás je na rovnakej úrovni ako starostlivosť jedného rodiča.
Keď jeden z rodičov požiada súd o striedavú starostlivosť, aký k tomu zaujme postoj?
Ak súhlasí aj druhý rodič, tak bude nariadená. Ak ale nesúhlasí, tak súd musí dokazovať, či bude striedavá starostlivosť lepšie vyhovovať záujmom dieťaťa.
V roku 2018 švédski vedci zistili, že deti v striedavej starostlivosť majú lepšiu psychickú pohodu oproti deťom v starostlivosti len s jedným rodičom. Aké je vysvetlenie?
Tento výskum robili tak, že sa pýtali učiteľov a rodičov. Pozbierali údaje, v akom rodinnom prostredí deti žijú a ako prospievajú. Deti, ktoré vyrastajú v striedavej starostlivosti majú viac sebaúcty, sebadôvery, lepšie komunikujú, dokážu lepšie zvládať rôzne situácie a sú spokojnejšie so životom. Ale toto je priemer. Samozrejme, že to nemôžeme povedať o každom dieťati.
Výskumy tiež ukázali, že deti v striedavej starostlivosti sú menej ohrozené násilím. Prečo?
Ide tu o dva druhy násilia. Jedno je domáce a druhé vonkajšie. Ak dieťa trávi približne rovnaký čas u oboch rodičov, je pod rovnakou kontrolou oboch rodičov. Keby u jedného rodiča dochádzalo k násiliu, tak je vyššia šanca, že ten druhý rodič si niečo všimne. Predpokladám, že by si všimol aj stopy na psychickom násilí. A vrámci školy alebo inej detskej komunity vieme, že agresor si vyberá obete, ktoré sú slabšie. Deti zo striedavej starostlivosti prosperujú lepšie, majú vyššiu sebadôveru, lepšie komunikujú a nie sú zakríknuté.
Preto si ich agresori málokrát vyberú ako svoje obete. Treba brať do úvahy, že keď deti vyrastajú po rozvode len s jedným rodičom, tak väčšinou s matkou. Otec je ten, ktorý deti učí priebojnosti, učí ich zvládať situácie a učí ich aj brániť sa. Sedemkrát častejšie otec vo výchove po rozvode chýba, takže je aj vyššia šanca, že sa tieto deti stávajú obeťou agresie.
Celý článok si môžete prečítať na https://www.tvnoviny.sk/exkluzivne/1983258_deti-potrebuju-mamu-aj-otca-najhorsie-je-ked-jeden-rodic-hucka-dieta-proti-tomu-druhemu