Iris Kopcsayová | 16. augusta 2011 15:00

Hoci novela zákona o rodine, ktorá zaviedla možnosť zveriť dieťa po rozvode do striedavej starostlivosti oboch rodičov, platí už vyše roka, súdy naďalej zverujú deti väčšinou matkám a otcom zostáva rola víkendových oteckov.

Striedavú starostlivosť považujú odborníci za veľmi dobrú alternatívu výchovy detí po rozvode. Aj o malé dieťa, pokiaľ nie je dojčené, sa môžu pokojne striedavo starať otec aj matka.

Autor: Shutterstock

Pokus upraviť zákon tak, aby súdy viac rozhodovali o striedavej starostlivosti, zatiaľ v parlamente dostatočnú podporu nenašiel, SaS však nevylučuje, že sa o to opätovne pokúsi už na najbližšej schôdzi.

Na Slovensku vlani skončilo rozvodom 7 627 manželstiev s maloletými deťmi. Za prvých šesť mesiacov platnosti novely zákona riešiacej striedavú starostlivosť, teda od začiatku júla do konca decembra 2010, o nej súdy podľa Lenky Škorpilovej z tlačového odboru ministerstva spravodlivosti rozhodovali v 114 prípadoch.

Psychologička a súdna znalkyňa Jaroslava Martinková považuje striedavú starostlivosť za veľmi dobrú alternatívu výchovy detí po rozvode. "Deťom zabezpečuje šancu mať obidvoch rodičov aj po tom, čo sa rozídu. Nemyslím si, že je to zákon pre otcov, ako sa to často deklaruje, je to zákon pre deti," myslí si odborníčka.

Priznáva, že v praxi sa stretla s prípadmi, keď súd zveril dieťa matke aj vtedy, keď boli predpoklady na striedavú starostlivosť. Nesúhlasí s tým.

Rozhodujúca by mala byť predstava dieťaťa a odborný názor psychológa, ktorý vypracúva znalecký posudok. Kritérium veku nepovažuje za podstatné. "Nemyslím si, že vek je až natoľko rozhodujúci. Aj malé dieťa, pokiaľ nie je dojčené, môže byť pokojne v striedavej starostlivosti, pokiaľ je otec kompetentný sa oň starať," tvrdí psychologička s tým, že je to vždy veľmi individuálne, lebo každé dieťa je iné a niekedy mu striedavá starostlivosť nemusí byť na prospech.

Na druhej strane dnes je už podľa nej dosť múdrych rodičov, ktorí sa obrátia na psychológa skôr, ako idú vec riešiť na súde. "Myslím, že to je úplne najlepšie, keď vyhľadajú odborníka a majú na mysli blaho dieťaťa, a nie to, či sa oni budú cítiť komfortne," vraví Martinková. Nemyslí si, že striedavá starostlivosť môže fungovať len vtedy, keď sa na nej partneri dobrovoľne dohodnú, práve naopak, inak by na jej uplatnenie nebol potrebný zákon. "Veď na to je zákon o striedavej výchove. Keď s tým matka súhlasí, tak nie je vôbec potrebné riešiť to zákonom," pripomína.

Čítajte viac: http://spravy.pravda.sk/sudy-zabudaju-ze-pre-deti-je-lepsie-striedat-sa-u-rodicov-pkw-/sk_domace.asp?c=A110816_130022_sk_domace_p58#ixzz1WoThaYA6

Poslanci poslali do dalšího projednávaní novelu zákona o rodině, která posiluje institut střídavé péče o dítě po rozvodu rodičů. Novela ale bude čelit hlasování o zamítnutí. Řadu výhrad k němu mají totiž poslanci napříč politickým spektrem. Nejčastěji poukazují na to, že dítě by muselo měnit domov a v některých případech i školu.

Střídavá péče měla ve sněmovně podporu zhruba poloviny poslanců napříč politickým spektrem. Stejný počet zákonodárců byl proti. Autor normy, Pavel Staněk z ODS, musel čelit námitkám, že si rodiče budou přes střídavou péči vyřizovat vzájemné účty, v čemž by jim mohl případně stranit i soudce. To ale Staněk odmítá.

„Pokud soud nevyhoví takovému návrhu a bude zjevné, že s jedná třeba o obstrukce ze strany druhého z rodičů, tak bude muset odůvodnit, proč to neudělal,“ řekl Staněk.

Čítajte viac na

http://www.rozhlas.cz/zpravy/spolecnost/_zprava/novela-o-stridave-peci-prosla-2-ctenim-bude-ale-celit-navrhu-na-zamitnuti--907738

Na májovej schôdzi národnej rady sa návrh nedostal do druhého čítania, nezahlasovalo zaň niekoľko členov KDH.

BRATISLAVA. Myšlienky na presadenie striedavej starostlivosti sa poslanci Národnej rady za SaS nevzdávajú, do parlamentu opäť predložili novelu občianskeho súdneho poriadku.

Tá rozširuje možnosti, keď súd dieťa rozvedených rodičov zverí do ich striedavej starostlivosti. Na májovej schôdzi národnej rady sa návrh nedostal do druhého čítania, nezahlasovalo zaň niekoľko členov KDH.

"Dúfame, že dostanú rozum, že to bolo skratové konanie, ide nám o to, čo deklarujú aj oni a to je dobro rodiny," vyhlásila dnes pre agentúru SITA jedna z predkladateliek Jana Kiššová.

Kiššová tvrdí, že kresťanskí demokrati pôvodne podporu striedavej starostlivosti prisľúbili a odmietnutím novely sa pomstili za neochotu SaS podporiť zákaz výherných automatov v krčmách, ako to navrhovalo KDH.

Šéf liberálov a predseda parlamentu Richard Sulík toto konanie označil za nekorektné, minister obrany Ľubomír Galko zasa za nehoráznosť. Sulík však dnes tvrdí, že veci si vysvetlili a vzťahy s KDH sú dobré.

Novela pritom na program najbližšej riadnej schôdze nemusí byť zaradená, keďže od jej posledného odmietnutia neuplynula šesťmesačná lehota, ktorú predpisuje rokovací poriadok.

"Problém je to nie pre nás, ale pre tie deti. Spravíme všetko pre to, aby to obdobie bolo čo najkratšie," tvrdí Kiššová.

Rovnaký problém má aj ďalšia poslanecká novela z dielne SaS, o pohrebníctve. Ani tá sa v máji nedostala do druhého čítania pretože za ňu nehlasovali niektorí poslanci za KDH.

Sulíkova osobná tajomníčka Tatiana Tóthová nepovedala, či novely budú zaradené na program riadnej schôdze, ktorá sa začne 28. júna.

"Bude sa o tom diskutovať na poslaneckom grémiu, ktoré sa bude konať na budúci týždeň," avizovala.

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/5934485/sas-chce-opat-presadit-striedavu-starostlivost-o-deti.html#ixzz1PC1R27we

Rodinní sudcovia majú riešiť rozvody, únosy detí či poručnícku agendu. Tá medzi nimi nemusí byť veľmi obľúbená.

BRATISLAVA. Rozvody, zverenie do opatrovateľskej starostlivosti či únosy detí rodičmi. Právne spory týkajúce sa rodiny by sa od prvého septembra mali riešiť po novom. Ministerstvo spravodlivosti navrhuje, aby na každom súde začali pôsobiť rodinní sudcovia.

„Všetky spory, ktoré sa rozhodujú podľa zákona o rodine, budú predstavovať jednu špecializáciu,“ vysvetlila v pondelok ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ) pri predstavovaní novely kancelárskeho poriadku pre súdy. Ministerstvo ho môže zmeniť vyhláškou.

Podľa novej právnej úpravy by mal byť počet rodinných sudcov na jednotlivých súdoch pomerný k množstvu prípadov z rodinného práva, ktoré rieši.

Štatistika:

Rodina a štát

  • ročne u nás súdy riešia okolo 30­tisíc prípadov týkajúcich sa maloletých detí,
  • vlani súdy riešili 15­-tisíc návrhov na rozvod,
  • úrady sa pre rôzne problémy zaoberajú až 29 percentami všetkých detí,
  • v absolútnych číslach je to vyše 342­-tisíc detí.

Malý záujem?

Táto agenda nie je pre sudcov veľmi atraktívna, tvrdí Peter Guráň, člen Výboru OSN pre práva dieťaťa.

Ministerka ani predseda Okresného súdu v Pezinku Peter Rajňák, ktorý sa venuje rodinnému právu, sa však nezáujmu neobávajú.

„Rádovo sú u nás desiatky sudcov, ktorí sa venujú tejto problematike,“ povedal Rajňák. Priznáva, že nedostatok rodinných sudcov môžu mať niektoré malé okresné súdy.

Žitňanská však hovorí, že v prípade nezáujmu zadelí túto agendu predseda súdu. Rodinní sudcovia by sa podľa nej mali vzdelávať aj v oblasti psychológie či sociológie.

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/5934709/rodinu-rozsudi-specialny-sudca.html#ixzz1PBprRXUg

Poslanecký návrh zákona, ktorým sa má zmeniť Občiansky súdny poriadok ako aj Zákon o rodine s cieľom posilniť vymožiteľnosť súdnych rozhodnutí týkajúcich sa maloletých detí ako aj vytvoriť širší priestor pre využívanie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti o dieťa je na programe aktuálnej schôdze národnej rady.

Sťažená vymožiteľnosť súdnych rozhodnutí

Predkladatelia novely, ktorou by sa mal meniť základný procesný kódex, teda Občiansky súdny poriadok sú toho názoru, že inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa účinný od leta minulého roku nie je dostatočne právne precizovaný a existujú poznatky o sťaženej vymožiteľnosti súdnych rozhodnutí. Za týmto účelom má novela s cieľom zlepšiť vymožiteľnosť rozhodnutí uložiť súdu povinnosť požiadať príslušný orgán obce a orgán starostlivosti o deti, aby viedli povinného k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí o úprave styku s nimi bez toho, aby bolo treba nariaďovať výkon rozhodnutia.

Novelou sa má tiež upraviť postup pri odnímaní dieťaťa, pričom podľa názoru predkladateľov novely vymožiteľnosť súdneho rozhodnutia by mala byť v gescii súdu, ktorý v súčinnosti s orgánmi obce, štátnymi orgánmi a orgánmi starostlivosti o deti zabezpečí jeho výkon.

Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti predbežným opatrením

V rámci navrhovanej novelizácie Občianskeho súdneho poriadku mienia predkladatelia novelizovať aj ustanovenia týkajúce sa predbežných opatrení, a to doplnením možnosti zverenia dieťaťa predbežným opatrením aj do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Táto možnosť doposiaľ absentuje a dieťa môže byť predbežným opatrením zverené len do starostlivosti jedného z rodičov. Podľa predkladateľov novely teda súčasný stav nerešpektuje zavedenie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o maloleté dieťa.

Čítajte celý článok na http://www.najpravo.sk/clanky/striedava-osobna-starostlivost-v-parlamente.html

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál odpovedal 24.3.2011 v NRSR v rámci hodiny otázok a odpovedí poslancovi Ivanovi Štefancovi na otázku, či ministerstvo plánuje zmeny v porozvodovej starostlivosti o deti:

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Štefanec, je zrejmé, že otázka smeruje primárne k striedavej starostlivosti a že je to otázka mimoriadne aktuálna, o čom svedčí aj práve prebiehajúca aktivita Ligy otcov tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.
Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny je jedným z rezortov, ktorý sa touto problematikou zaoberá. Opatrenia, ktoré realizujeme, sa dajú rozdeliť do dvoch rovín. V prvom rade je to legislatívna roviny, kde bolo potrebné zareagovať na novelu zákona o rodine, účinnú od 1. júla 2010, ktorou bol do nášho právneho poriadku zavedený inštitút striedavej starostlivosti. Nakoľko systém sociálno právnej ochrany detí a sociálnej kurately bezprostredne nadväzuje na oblasť rodinného práva, je potrebné urobiť legislatívnu zmenu aj v právnej úprave sociálno právnej ochrany detí a sociálnej kurately, konkrétne v časti výkonu funkcie kolízneho opatrovníka. Práve včera som uviedol na tejto pôde v prvom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Súčasťou tohto návrhu zákona je v článku 6 aj návrh na zmenu a doplnenie zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálno právnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Okrem iného navrhujeme, je to bod 1, k § 20, ods. 2, doplnenie súčasnej právnej úpravy výkonu funkcie kolízneho opatrovníka tak, aby bolo jednoznačne zrejmé na zisťovanie akých skutočností sa musí orgán sociálno právnej ochrany detí a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka zamerať a to ako pri zisťovaní rodinných pomerov na účely rozhodnutia súdu, tak pre formulovanie vlastného návrhu v konaní pred súdom. Tu je potrebné zdôrazniť, že kolízny opatrovník zastupuje v postavení účastníka konania v konaní pred súdom dieťaťa, nie matku a nie otca, ale samotné dieťa. Konkrétne navrhujeme, aby orgán civilnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri zisťovaní pomerov na účely rozhodnutia súdu vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu podľa zákona o rodine zisťoval informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov. Osobne vychovávať dieťa, ďalej sa zisťujú, zisťuje sa záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, zisťujú sa názory obidvoch rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi a to aj vtedy, keď len jeden rodič prejaví záujem o osobnú starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi a ďalej navrhujeme, aby sa posudzovala aj možnosť osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi s prihliadnutím na záujmy dieťaťa, na zaistenie potrieb dieťaťa a na názor dieťaťa.
Druhou rovinou je rovina výkonu. Tú veľkú pozornosť okrem iného venujeme mediácii ako odbornej metóde na uľahčenie riešenia konfliktných situácii v rodine. Podľa právnej úpravy ak orgán sociálno právnej ochrany detí a sociálnej kurately zistí, že dieťa, rodič alebo osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa, potrebujú pomoc z dôvodu, že nie sú schopní riešiť problémy v rodine alebo konflikty v rodine, či nie sú schopní prispôsobiť sa novej situácii v rodine vrátane konfliktov spojených s rozchodom rodičov, tak tento orgán sociálno právnej ochrany detí a sociálnej kurately navrhne ako súčasť vykonávaných opatrení mediáciu. Táto možnosť tu je už od roku 2009, avšak kolegovia z úradov práce sociálnych vecí a rodiny nemali akreditovanú odbornú prípravu mediátora. Totižto výkon mediácie si vyžaduje istú odbornú prípravu.
Zároveň treba povedať, že externé zabezpečovanie mediácie sa vzhľadom na to, že sa vyžaduje úhrada od klientov v praxi, neosvedčilo. Je preto potrebné zabezpečiť sebestačnosť orgánov sociálno právnej ochrany detí a sociálnej kurately na vykonávanie mediácie. Preto aktuálne prebieha akreditované vzdelávanie zamestnancov, orgánov sociálno právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Konkrétne čísla 36 kolegov prípravu už absolvovalo a ďalších 37 sa vzdelávacej aktivity aktuálne zúčastňuje. V súčasnosti tiež prebiehajú krajské pracovné stretnutia orgánov sociálno právnej ochrany detí a sociálnej kurately sudcov, psychológov a súdnych znalcov z jednotlivých regiónov Slovenska na tému porozchodová starostlivosť pre dieťa, na ktorých si vymieňajú a porovnávajú skúsenosti a riešia problémy v tejto oblasti.
Téma striedavej starostlivosti bude podľa našich informácii aj jednou z hlavných tém pravidelného spoločného pracovného stretnutia zástupcov rezortu spravodlivosti, sudcov a zástupcov rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, toto stretnutie organizuje ministerstvo spravodlivosti.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa na Slovensku jedná o pomerne aktuálnu tému, je tiež od 1. januára tohto roku zavedený monitoring vývoja situácie, sledujú sa základné ukazovatele, ktoré budú pravidelne štvrťročne komplexne hodnotené a zistenia budú využité pri príprave návrhov zmien a doplnení právnej úpravy sociálno právnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorú plánuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predložiť v roku 2012.

Text je prevzatý z http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/61580/Mihal_Jozef.html

BRATISLAVA. Deklaráciu rovnoprávneho rodičovstva obsahujúcu 23 výziev ako dosiahnuť garantované právo dieťaťa na rovnocennú starostlivosť oboch rodičov predstavilo dnes na pôde parlamentu občianske združenie Liga otcov.

Pre poslancov a návštevníkov zákonodarného zboru pripravilo zároveň výstavu s názvom Slovensko - krajina jedného rodiča. Na 13 paneloch sú prezentované konkrétne životné príbehy rodičov, ktorí po rozvode stratili kontakt so svojimi deťmi. Na otvorenie výstavy sa prišiel pozrieť aj predseda Národnej rady (NR) SR Richard Sulík (SaS).

Ako v rozhovore pre TASR uviedol zakladateľ Ligy otcov Ladislav Ďurkovič, doterajšie zmeny v legislatíve vedúce k zlepšeniu stavu sa neodrážajú v praxi. "Keďže až 90 percent detí sa zveruje po rozvode do starostlivosti matky, štátny aparát robí z detí polosiroty," myslí si Ďurkovič.

Liga otcov sa preto snaží o novelizáciu troch zákonov - o rodine, aby bola striedavá starostlivosť štandardným opatrením, ako aj o zmenu Občianskeho súdneho poriadku a Trestného poriadku. Rozchod rodičov nie je podľa Ďurkoviča pre dieťa ľahké obdobie. "Boli by sme radi, keby štátne orgány eliminovali tento stres deklaratívnym zrovnoprávnením rodičov a nie tým, že jednému dajú štyri dni, ďalšiemu 26 a potom sa ten konflikt ešte eskaluje a doplatí na to nakoniec vždy len dieťa," konštatoval.

Pre ich požiadavky sa snaží nájsť podporu v NR SR koaličná poslankyňa za SaS Natália Blahová. Liga otcov slovami jej zástupcu dúfa, že jej iniciatíva nájde pochopenie v rámci ostatných klubov a poslanci pristúpia k zmene legislatívy.

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/5818500/liga-otcov-prisla-do-parlamentu-bojovat-za-zrovnopravnenie-rodicovstva.html#ixzz1HRBBA71l