Odkedy sa sám starám o svojho syna, akosi podvedome si všímam podobné prípady mužov, ktorých rozhodne nie je veľa.
Z tých známejších asi osud herca a zabávača Petra Sklára, hoci ma vždy viac zaujmú príbehy anonymných ľudí, ktorí sa dožadujú nielen svojich rodičovských práv, ale aj práv detí na oboch rodičov. Bohužiaľ, nie vždy sa to končí happyendom. Keďže som bol nútený venovať sa tejto otázke naozaj podrobne, oboznámenie sa s praxou v ostatných členských krajinách EÚ mi dovoľuje tvrdiť, že Slovensko je po tejto stránke najkonzervatívnejšou krajinou v Európe. Krajinou, kde ani odborný posudok detského psychológa nepresvedčí sudcu, že otec sa v nejednom prípade dokáže postarať o dieťa lepšie, kde sociálna kurátorka v rozpore so svojím poslaním robí skôr advokátku žene ako ochrankyňu maloletých a kde si justícia uľahčuje prácu bezmyšlienkovitým prijímaním tradičnej tézy, že „dieťa patrí matke“.
Nemienim zaťažovať čitateľa svojím príbehom, k napísaniu tohto článku ma donútil hnev nad osudom svojho kamaráta, ktorý je učebnicovým príkladom chorého systému v tejto oblasti. Jeho dnes už bývalá manželka si našla milenca, rozviedla sa a chce sa vydať za nového partnera. Požiadala súd, aby obmedzil stretávanie osemročnej dcérky s jej otcom dvakrát do mesiaca v sobotu od desiatej predpoludním do štvrtej popoludní. Ako dôvod uviedla, že častejšie stretávanie by dievčatko mohli zmiasť a narušiť puto s jej novým manželom. Súd jej žiadosti vyhovel...
Ten chlap je mojím kamarátom dosť dlho na to, aby som ho dobre poznal. Mimoriadne slušný a kultivovaný človek, nepije, nefajčí, nie je agresívny ani neverný, je silno naviazaný na svoju rodinu a svoju dcérku miluje nadovšetko. Povahovo nezvyčajne prispôsobivý, s menšou dávkou čierneho humoru by sa dalo povedať, že si o tú neveru koledoval. To, že jeho manželka zrejme potrebovala trošku temperamentnejší typ, pri ktorom by sa nenudila, je teraz iná vec – podstatné je, že ten človek sa ničím neprevinil, rozhodne nezlyhal ako otec a napriek tomu bol súdom de facto i de iure potrestaný za neveru svojej manželky. Absurdnosť tohto prípadu až kričí. V legendárnom americkom filme Kramerová versus Kramer sa Dustin Hoffmann pýta, či o tom, kto je lepší rodič, rozhoduje pohlavie. Môžeme ho doplniť otázkou, akým právom berie súd mužovi kus jeho života v podobe vlastného dieťaťa, keď bol dokázateľne vynikajúcim a milujúcim otcom?
9.6.2010 | Ladislav Ďurkovič | Liga otcov
Na Slovensku vstúpi od prvého júla do platnosti novela zákona o rodine, ktorá zavádza do praxe aj na Slovensku striedavú osobnú starostlivosť. Znamená to zásadnú zmenu v porozvodovom konaní pred súdom. Doteraz aplikované "párnovíkendovstvo" zdedené ešte z čias komunizmu končí a zabezpečuje aj na Slovensku rozšírený styk s dieťaťom.
"Ak niekto opúšťa súdnu sieň ako víťaz, dieťa prehralo" sudca Jürgen Rudolph, Cochern
Bolo naozaj sužujúce poznať osudy detí, ktoré sa stávali nástrojom mocenského boja, pomsty, či vydierania, alebo zdrojom vymáhania výživného a ktoré systematicky prichádzali o jedného z rodičov. Nekonečné spory zaťažovali súdy, kurátorky, rodičov a hlavne deti. Nepomer "moci" v porozvodovej starostlivosti bol zdrojom mnohých konfliktov a stresu, akoby samotný rozchod nestačil. Kto na to doplácal najviac boli deti.
Celý článok na: http://www.changenet.sk/?section=forum&x=492213#ixzz0qMBjHJ4w
19.01.2010
Aktuálny stav rozvodovosti ako aj zvyšujúcej sa tendencie spolunažívania partnerov bez uzatvorenia manželstva na Slovensku prináša so sebou viacero otázok v súvislosti so zabezpečením výchovy a starostlivosti o maloleté deti.
Aj na verejného ochrancu práv sa obracajú podávatelia, matky, otcovia, samotné deti alebo blízky príbuzní detí, ktorí namietajú vznik rôznych nepriaznivých situácií v súvislosti so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov v prípadoch, keď obidvaja rodičia sú spôsobilí a ochotní sa o maloleté dieťa starať.
Celý článok na http://www.vop.gov.sk/verejny-ochranca-prav-k-striedavej-starostlivosti-o-malolete-deti