Život na hraniciach: psychopatológia a zavrhujúce deti
6. januára 2021 karenwoodall

Začnime nový rok premýšľaním o tom, ako trpí zavrhujúce dieťa, keď sa dostane do nešťastnej situácie rozpadu rodiny. Nie je to šťastná téma, ale je jadrom toho, s čím pracujeme, keď sa venujeme rodinám postihnutým zavrhnutím rodiča dieťaťom.
Mnohokrát som písala a hovorila o potrebe odlišovať deti, ktoré odmietajú rodiča z dôvodu ujmy, ktorú rodič dieťaťu spôsobil. Takéto deti nevykazujú príznaky psychologického štiepenia, ktoré prejavuje dieťa vtiahnuté do vzťahu dospelých. Ide o priame odmietnutie rodiča sprevádzané správaním, ktoré idealizuje spojeneckého rodiča a pohŕda odmietnutým rodičom, čo poukazuje na zavrhovanie zo strany dieťaťa.
Zavrhujúce deti sa odcudzia najskôr od samého seba. To znamená, že boli nútení vyvinúť to, čo Winnicott nazval „falošná osoba“, čiže ochranné ja, ktoré chráni pravé ja pred úplným rozpadom. Na deťoch, u ktorých sa vyvinie toto falošné ja, je zrejmé, že musia nevhodne upraviť svoje vzťahové väzby, svoje stratégie kvôli udržaniu mentálnej integrácie a udržaniu svojich behaviorálnych reakcií na svojich rodičov, aby zabránili vážnemu psychickému kolapsu. Vývoj falošného ja je traumatickou reakciou na tlak, ktorý je na deti vyvíjaný, pričom k reakcii dochádza v priebehu času (chronický nástup) alebo v okamihu (akútny nástup) a keď k nej dôjde, je to pre deti jediná možnosť pokračovať v normálnom živote spôsobom, ktorý zvládajú.

Vystúpenie advokátky Marylin York na TEDx University of Nevada

Advokátka Marilyn York vlastní právnickú kanceláriu pre práva mužov v Rene, štát Nevada, ktorú založila v roku 2001. Spolu so svojimi deviatimi zamestnankyňami sa zameriavajú na zastupovanie mužov z dvoch dôvodov:
1. ako vysvetľuje jej prednáška, otcovia sú pri výchove a vývoji svojich detí kľúčoví a
2. otcovia sú znevýhodneným rodičom na rodinnom súde a v spoločnosti a hoci sa zlepšujú zákony, štatistika nie.

V súčasnosti v Amerike vyrastá viac ako 17 000 000 detí bez ich otcov a každý rok tento počet rastie. Podľa Centra pre kontrolu chorôb deti z domácností bez otcov tvoria 90% detí bez domova a na úteku; 71% ľudí, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku a 63% samovrážd mladých ľudí. Vypočujte si tento príhovor, aby ste zistili, ako môžete pomôcť 17 000 000 detí bez otcov v Amerike vyhnúť sa týmto osudom!

3. rodinnoprávne sympózium Justičnej akadémie na tému striedavej starostlivosti

V dňoch 13. a 14. novembra 2019 sa v Kroměříži uskutočnilo už 3. rodinnoprávne sympózium Justičnej akadémie, ktoré sa tentoraz venovalo problematike striedavej starostlivosti. Zmyslom sympózií je formou odborného dialógu vedeného medzi sudcami všetkých inštancií a Ústavného súdu so zástupcami ďalších profesií nachádzať modelová riešenie typových prípadov rodinného práva, ktoré by zodpovedali požiadavkám kladeným na modernú opatrovnícku justíciu.

Sympózia sa zúčastnili:

Mgr. Petr Fučík, Ph.D., Fakulta sociálních studií Masarykovy Univerzity v Brně

Mgr. Martina Grochová, Ph.D., Justiční akademie

JUDr. Jaromír Jirsa, Ústavní soud

JUDr. Tomáš Lichovník, Ústavní soud

JUDr. Hana Nová, Obvodní soud pro Prahu 8

Mgr. Vladimír Polák, Okresní soud v Novém Jičíně

JUDr. Lubomír Ptáček, Nejvyšší soud

JUDr. Soňa Soukupová, Okresní soud v Chrudimi

JUDr. Renáta Šínová, Právnická fakulta Univerzity Palackého Olomouc

JUDr. Lenka Westphálová, Právnická fakulta Univerzity Palackého Olomouc

 

Závery sympózia:

- Základnou potrebou dieťaťa je mať a rozvíjať vzťahy s oboma rodičmi. Prípadné narušenie vzťahu k jednému z rodičov je jedným z najzávažnejších následkov rozpadu rodiny.

- Potrebu dieťaťa mať a rozvíjať vzťah s oboma rodičmi po rozpade ich zväzku spravidla naplní také usporiadanie pomerov dieťaťa, pri ktorom sú do života dieťaťa ekvivalentne zapojení obaja rodičia. O tom je vhodné rodičov edukovať.

- Až na výnimky nemá na duševné zdravie dieťaťa a jeho ďalší vývoj negatívny dopad samotná forma starostlivosti, ale predovšetkým intenzívny konflikt jeho rodičov, najmä ten konflikt, ktorý bezdôvodne smeruje k narušeniu väzby dieťaťa k jednému z nich.

- Neochota či neschopnosť rodičov vzájomne komunikovať, ani ich partnerský konflikt nie sú apriori kontraindikáciou striedavej starostlivosti. To platí aj o nesúhlase jedného rodiča so striedavou starostlivosťou.

- Sú to primárne rodičia, ktorí rozhodujú o osude svojho dieťaťa.

- Štát je povinný vrámci pozitívneho záväzku na ochranu rodinného života poskytnúť rodičom podporu pri deeskalácii rodičovského konfliktu a pri snahe o nájdenie takej úpravy pomerov k ich dieťaťu, ktorá bude v jeho najlepšom záujme.

- Interdisciplinárna spolupráca zainteresovaných subjektov (súdy, orgány sociálnoprávnej ochrany detí ako opatrovník, poskytovatelia odbornej pomoci) sa javí ako vhodná metóda podpory rodičov pri riešení vecí rodinného práva súkromného.

- Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti súd v rámci zákonných kritérií môže zohľadniť tiež, akým spôsobom rodičia pristúpili k doporučenej a uloženej odbornej pomoci; či po ošetrení emócií a prebehnutej edukácii dokážu lepšie zohľadniť záujem dieťaťa; faktické prejavy rodičovských kompetencií zaznamenané pred súdom, orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a poskytovateľmi odbornej pomoci; ako rodičia dodržiavajú dočasné dohody prípadne skôr vypracovaný rodičovský plán.

 

Celé závery aj s vysvetlivkami si môžete stiahnuť z odkazu

http://www.striedavka.sk/01_custom_content/3_sympozium_StriedavaStarostlivost.pdf

 

Rovnocennosť porozvodových modelov starostlivosti o maloleté dieťa so zameraním sa na rozvíjajúcu sa prezumpciu striedavej a spoločnej osobnej starostlivosti na medzinárodnej úrovni

17.5. 2018, 18:42 |  Sabina Demovicova

Striedavú osobnú starostlivosť (ďalej aj „striedavá starostlivosť“) zaraďujeme do škály porozvodových modelov starostlivosti o maloletých. Podstatou tohto inštitútu je striedavá zmena bydliska dieťaťa v stanovených časových intervaloch. Dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti teda žije určitý časový úsek s jedným rodičom, v rámci tohto času je v jeho osobnej starostlivosti, a určitý časový úsek je v osobnej starostlivosti druhého rodiča.[1]

Cieľom predloženého príspevku je zamyslieť sa nad prezumpciou inštitútu striedavej starostlivosti,  ktorú možno pozorovať na viacerých úrovniach. Prioritne sa však príspevok zameriava na prezumpciu tohto modelu starostlivosti na úrovni aplikačnej praxe Ústavného súdu Českej republiky (ďalej len „Ústavný súd ČR“).

I.

S prezumpciou inštitútu striedavej osobnej starostlivosti sa možno na medzinárodnej úrovni stretnúť najmä (i) v rámci rodičovských dohôd, (ii) v rozhodovacej činnosti súdov, (iii) na legislatívnej úrovni a (iv) v rámci aplikačnej praxe Ústavného súdu ČR.

Pokračovanie článku si môžete prečítať na https://www.najpravo.sk/clanky/rovnocennost-porozvodovych-modelov-starostlivosti-o-malolete-dieta-so-zameranim-sa-na-rozvijajucu-sa-prezumpciu-striedavej-a-spolocnej-osobnej-starostlivosti-na-medzinarodnej-urovni.html?print=1

 

Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Bratislava

Ústav sociálnej práce

Diplomová práca

DVOŘÁKOVÁ, Viera: Striedavá osobná starostlivosť a jej vplyv na dieťa.

Práca sa obsahovo zameriava na porozvodovú starostlivosť a to na inštitút striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Výber správnej porozvodovej starostlivosti o deti je veľmi vážnym zásahom do života detí a ich rodičov, toto rozhodnutie rodinu ovplyvní na celý život. Prostredie, v ktorom je dieťa vychovávané, láska oboch rodičov, vnútorné väzby v rodine vplývajú a formujú osobnostný vývin dieťaťa. Väzby a spoločné puto, ktoré vzniká medzi oboma rodičmi a dieťaťom, ich bude sprevádzať počas celého života. V diplomovej práci sa zameriame na význam rodiny, poukážeme na výhody a nevýhody striedavej osobnej starostlivosti. Porovnáme striedavú osobnú starostlivosť doma a v iných krajinách. Cieľom diplomovej práce je dať do pozornosti inštitút striedavej osobnej starostlivosti ako jednej z možnosti zverenia dieťaťa obom rodičom po rozpade rodiny, poukázať na jeho minimálne využívanie v praxi.
Praktická časť sa zaoberá kvantitatívnym výskumom, v ktorom sme upriamili pozornosť na samotné rodiny, v ktorých bolo zverené dieťa do osobnej starostlivosti a do striedavej osobnej starostlivosti. V spomínaných rodinách sme sa zamerali na porovnanie vzťahov, komunikáciu, vzájomnú spoluprácu, ktorá by mala viesť k tomu najcennejšiemu, čo zo vzťahu zostalo – ich spoločné dieťa.

Celú diplomovú prácu Viery Dvořákovej si môžete prečítať na http://www.striedavka.sk/01_custom_content/dokumenty/diplomovky/DvorakovaViera-StriedavaOsobnaStarostlivostAJejVplyvNaDieta.pdf.

Obal DVD Vitaj späť Pluto

Zavrhovanie rodiča je negatívny jav známy takmer po celom svete. Viacerí odborníci psychológovia sa špecializujú práve na tento problém. Jedným z nich je aj známy americký psychológ Dr. Richard A. Warshak. Spoločne s kolegom Dr. Markom R. Otisom spracovali pomôcku, ktorá pomáha rodinám postihnutým týmto problémom.

Svoj program nazvali Vitaj späť Pluto (Welcome back Pluto). Distribuovaný je na DVD médiách, takže je použiteľný takmer v každom počítači alebo DVD prehrávači. Spracovali ho odborníci a určený je jednak psychológom a iným odborníkom, ktorí sa s problémom zavrhovania rodiča stretávajú pracovne a ich úlohou je pomáhať postihnutým rodinám, avšak použiť ho môžu aj postihnuté rodiny pri dodržaní zásad, ktoré sú uvedené v užívateľskej príručke dodávanej spolu s DVD.

Štefan Matula

Niet pochýb o tom, že rozvod rodičov znamená pre ich deti traumatizujúcu skúsenosť, s ktorou sa postupne musia s väčším či menším úspechom vyrovnávať, a že vždy obsahuje riziko poškodenia ich zdravého psychického a emocionálneho vývinu. Rozvod je zánikom manželstva, ale obaja manželia zostávajú rodičmi svojich detí, a preto by sa mali usilovať o jeho čo najbezbolestnejší priebeh.
Dieťa sa v rozvodovej situácii nevie orientovať, stráca základné istoty, cíti sa ohrozené, nemá možnosť adekvátnej obrany, rodičia s ním často manipulujú ako s najúčinnejšou zbraňou proti partnerovi.
Celý článok si môžete prečítať na http://www.vop.gov.sk/files/File/Zborniky/Prava_deti_2005.pdf na strane 26.

Univerzita Hradec Králové

Pedagogická Fakulta

Katedra sociální patologie a prevence

LANGHAMMEROVÁ, Kamila. Syndrom Zavrženého Rodiče. Hradec Králové: Pedagogická fakulta Univerzity Hradec Králové, 2015, 82 s. Bakalářská práce pojednává o příčinách vzniku, průběhu a důsledcích syndromu zavrženého rodiče. Teoretická část popisuje základní pojmy, jako jsou rodina, rodinný systém, rodinná resilience, výchovné styly, rozvod/rozchod a vliv důsledků tohoto jevu na dítě, rodiče, zavrţeného rodiče a příbuzné.
Cílem praktické části je zjistit, co je příčinou vzniku syndromu zavrženého rodiče a poukázat na nedostatky při jeho klasifikaci a následném řešení. Předložené kazuistiky syndromu zavrženého rodiče jej zobrazují ze dvou rozdílných pohledů terapeutického a právního systému.

Celú bakalársku prácu Kamily Langhammerovej si môžete prečítať na http://www.striedavka.sk/01_custom_content/dokumenty/diplomovky/LanghammerovaKamila-SyndromZavrzenehoRodicePAS.pdf.

2. októbra 2015 prijala Rada Európy rezolúciu č. 2079 "Rovnosť postavenia mužov a žien a spoločná rodičovská zodpovednosť: úloha otcov". Rezolúcia prináša konkrétne doporučenia zmien a jasne signalizuje nutnosť prijatia takých opatrení, ktoré povedú k zrovnoprávneniu postavenia mužov a žien v oblasti výchovy a starostlivosti o deti po rozdelení rodiny, s dôrazom na striedavú starostlivosť ako formu porozvodovej starostlivosti, ktorá je v najlepšom záujme dieťaťa. Zároveň rezolúcia apeluje na vytvorenie patričných podmienok pre rodičov v rámci poručenských konaní a po nich, aby bolo možné striedavú starostlivosť v praxi realizovať a odkazuje aj na "Cochemský model". Vďaka pani Markéte Novákovej vám prinášame preklad rezolúcie do českého jazyka aj originálne znenie v angličtine.

Ministerstvo spravodlivosti Bádenska-Wurttemberska

Všetko, čo potrebujete ako rodičia vedieť o postupoch a o starostlivosti o vaše spoločné dieťa

Elternkonsens – zosúladené postupy v záujme dieťaťa

Rozvádzate sa alebo rozchádzate so svojim partnerom? Rozchod rodičov je pre deti veľmi stresujúca udalosť. Chcete, aby vaše dieťa trpelo rozvodom čo najmenej. Svojmu dieťaťu pomáhate, ak nezvyšujete na neho tlak spochybňovaním práv na styk s rodičom alebo na starostlivosť druhého rodiča. Vaše dieťa by sa nemalo stať predmetom rodičovských sporov.

Hľadanie priateľskej dohody

Mali by ste hľadať spoločné riešenie ešte pred súdnym konaním. Vo väčšine prípadov je vzájomná rozumná dohoda výhodnejšia ako rozhodnutie súdu. Vy ste rodičia a svoje dieťa poznáte lepšie ako ktokoľvek iný. Po prvé a predovšetkým je vašou zodpovednosťou zabezpečiť blaho vášho dieťaťa. Všeobecne platí, že deti potrebujú oboch rodičov – svoju matku, aj svojho otca.

Pri hľadaní spoločnej dohody môžete využiť široké možnosti pomoci. Rad poradenských služieb prispôsobených vašim potrebám, kompetentný úrad pre blaho mladých (Jugendamt) a rôzne poradenské centrá v mieste vášho bydliska vám poskytnú pomoc.