Zmena bydliska:
Dôležité je vysvetliť si pojem bydlisko. Môžeme zaň pokladať byt alebo dom, v ktorom dieťa býva, ale môžeme zaň považovať všetko, čo s tým súvisí - kamaráti, susedia, znalosť okolia, lekár, škola. Ide totiž o to, čo by sa zmenilo, keby dieťa zmenilo bydlisko.
Jedna vec je istá - bydlisko dieťaťa nie je také významné, ako rodič. Je čoraz viac detí, ktoré často menia bydliská, kvôli profesii svojich rodičov. Ide o deti športovcov, umelcov, politikov, vojakov, diplomatov a podobne. Hoci deti niekedy menia bydlisko aj cez hranicu, z jednej krajiny do druhej, je pre ne podstatné, že sú stále so svojimi rodičmi, ktorí sa starajú o ich životné potreby. Je to lepšie, ako keby boli deti stále v jednom dome, pričom rodičia by bývali na inom mieste a svoje deti by občas prišli navštíviť.
Dnes je vedeckými výskumami preukázané, že striedanie dvoch domovov je pre deti - až na výnimky - menšia záťaž, ako keby prišli o významný čas s jedným rodičom. Pokiaľ sa obávate striedavej starostlivosti kvôli tomu, že by dieťa nemalo jeden domov, zväčša ide o zbytočnú obavu. Ak by dieťa malo jednu školu, jedného lekára, aj s jedným, aj s druhým rodičom by navštevovalo krúžky, tak sa netreba obávať. Pokiaľ sú bydliská rodičov vzdialené tak, že by dieťa muselo navštevovať dve školy, je dobré spolu s dieťaťom porozmýšľať. Niektorým deťom nerobí problém navštevovať dve školy a sú schopné ich striedať v týždňových intervaloch. Iné deti s tým môžu mať problém. Výskumy v tejto veci sme zatiaľ nenašli, nejde o častý jav ani v zahraničí - rodičia aj po rozvode väčšinou zostávajú bývať blízko seba.
Ak sa rozvádzate, najlepšie riešenie je nechať dieťa bývať tam, kde bývalo doteraz a rodičia sa budú pri ňom striedať. Pre niekoho to môže znieť šialene, ale rodičia sú zodpovední za rozvod, oni by mali niesť následky. Niektorí to kvôli deťom dokázali urobiť. Pokiaľ toto nie je riešenie vo vašom prípade, asi zostane aspoň jeden rodič bývať tam, kde doteraz bývalo dieťa a druhý sa presťahuje. Dieťa môže bývať striedavo u jedného a u druhého rodiča.
Keby ste sa chceli presťahovať neskôr, keď už bol zabehaný porozvodový režim, treba sa o tom porozprávať s druhým rodičom. Bude to mať totiž dopad aj na neho, aj na dieťa. Pri sťahovaní na krátku vzdialenosť, keď dieťa nezmení školu a lekára, nepotrebujete súhlas druhého rodiča, stačí ho včas informovať kedy a kam sa plánujete presťahovať. Pri sťahovaní na dlhšiu vzdialenosť v rámci jednej krajiny, ktorá má vplyv na dieťa (škola, lekár, kamaráti, susedia), ide o podstatnú skutočnosť v živote dieťaťa a podľa zákona sa na tom majú rodičia dohodnúť. Z toho vyplýva, že druhý rodič by mal súhlasiť, pokiaľ nie, rozhodne súd. S dohodou vám pomôže rodinný mediátor.
Pri sťahovaní sa s dieťaťom do zahraničia musíte mať súhlas druhého rodiča, inak pôjde o medzinárodný únos dieťaťa so všetkými následkami.
Narodeniny:
Pre dieťa je zvyčajne najlepšie, ak narodeniny (aj meniny) oslavuje spolu s obidvomi rodičmi. Ak to dokážete, samozrejme bez vzájomného konfliktu, urobíte svojmu dieťaťu veľkú radosť. Ak si to netrúfate zvládnuť bez konfliktu, oslávte s dieťaťom jeho sviatok každý zvlášť, možno v kruhu svojej rodiny. Pre dieťa je to lepšie, ako keby sa na jeho oslave mali vlastní rodičia hádať.
Ak chce dieťa oslavovať s kamarátmi, dohodnite sa, kto takúto oslavu pripraví. Pravdepodobne vám dieťa napovie, ako, kedy a kde si to predstavuje. Na ďalší rok môže oslavu pripraviť druhý rodič. Nie je vhodné sa predháňať, kto z rodičov pripraví lepšiu oslavu, prípadne, kto kúpi viac darčekov. Dieťa ľúbi oboch svojich rodičov aj bez toho a nebude sa tešiť z rodičovského súperenia.
Sviatky:
Trávenie sviatkov je dobré mať zahrnuté v rodičovskom pláne. Znamená to, že v rodičovskej dohode alebo v rozsudku súdu by malo byť uvedené, s kým bude dieťa tráviť najdôležitejšie sviatky. Pokladajú sa za ne vianočné a veľkonočné sviatky, avšak ak máte iné významné sviatky, zahrňte si do dohody aj tie.
Podobne, ako pri narodeninách, takmer každé dieťa chce byť na Vianoce alebo na Veľkú noc s obidvomi rodičmi. Môžete dať dieťaťu príklad, že aj keď nežijete spolu, urobíte to preň a budete všetci spolu. Pozor - len v prípade, ak sa nepohádate. Hádka by dieťaťu pokazila sviatok a je to pre dieťa horšia alternatíva, ako byť najskôr s jedným rodičom a potom s druhým rodičom, avšak bez hádky. Rodičovská hádka sa jednoducho nesmie odohrávať pri dieťati!
Prázdniny:
Obdobie prázdnin je pre deti dôležité - môžu sa venovať iným aktivitám, ako cez školský rok a môžu tráviť s rodičmi viac voľného času.
Prázdniny sú spojené väčšinou s tábormi, s cestovaním, avšak nevyčítajte si, ak dovolenku s deťmi počas prázdnin strávite doma. Najmä malé deti nepotrebujú luxusné dovolenky, ktoré aj tak nedokážu oceniť a často si z nich málo pamätajú. Potrebujú byť viac času s rodičmi, čo môže byť aj doma, pri bežných činnostiach alebo pri spoločných hrách. V tomto období je viac času na spoločné chvíle, na rozhovory.
Nezabudnite, že prázdniny mávajú aj deti v materských škôlkach, hoci sú väčšinou kratšie.
Pretože termíny školských prázdnin sú v podstate dopredu dané, viete si už v rodičovskom pláne dohodnúť, kedy bude dieťa s mamou a kedy s otcom. Prázdninový režim zvykne byť iný, ako režim počas školského roka a to aj pre deti v striedavej starostlivosti, aby mohli byť s jedným rodičom dlhší čas. Aký dlhý čas s jedným rodičom je vhodný zavisí od konkrétneho dieťaťa, pričom sa zohľadňuje najmä jeho vek. Čím staršie dieťa, tým dlhší čas môže byť nepretržite s jedným rodičom.
Takmer vždy si rozvedení rodičia dohodnú letné a vianočné prázdniny. Avšak prázdnin je do roka viac, napr. jesenné, polročné, jarné, veľkonočné. Kratšie prázdniny zvyknú deti tráviť celé s jedným rodičom, ale striedavo - tento rok s jedným rodičom, ďalší rok s druhým rodičom, pričom iné prázdniny trávi dieťa naopak - tento rok s druhým rodičom a ďalší rok s prvým rodičom. Toto je najčastejší model. Ak vašej rodine vyhovuje iný, pokojne si dohodnite svoj.
Počas vianočných a veľkonočných prázdnin sú dôležité sviatky. Dieťa bude spokojné, ak bude počas nich aj s jedným, aj s druhým rodičom. Keď nie súčasne, aspoň postupne. Pri týchto prázdninách nebýva vhodné, aby dieťa bolo celý čas s jedným rodičom a druhého nevidelo. Jedna z vhodných úprav je táto: dieťa je od začiatku vianočných prázdnin s matkou, trávi s ňou Štedrý večer a od 25.12. je s otcom do 1.1, prípadne do 2.1. Vtedy sa vráti k matke a zostane u nej do konca prázdnin. Na ďalší rok sa režim vymení - dieťa začne prázdniny u otca do 25.12, vtedy ide k matke...
Cestovanie - dovolenka:
Dovolenku s dieťaťom plánujte na obdobie, kedy ste spolu s dieťaťom. Rozhodne nie na obdobie, kedy je dieťa u druhého rodiča (toto si môžete dovoliť v prípade veľmi dobrých vzťahov s druhým rodičom, ak sa s ním viete na všetkom dohodnúť). O zámere cestovať s dieťaťom na dovolenku, či už domácu alebo zahraničnú, dostatočne dopredu informujte druhého rodiča. Druhý rodič nemusí dať súhlas a to ani pri cestách do zahraničia. Jednoducho v čase, keď je dieťa u vás, vy rozhodujete, ako sa o dieťa staráte, kam s ním idete, avšak druhý rodič má právo byť o tom informovaný. Všetko platí obojstranne, čiže aj vy máte právo vedieť, čo, kedy a kde robí s dieťaťom druhý rodič.
Dieťa môže mať vystavené dva cestovné pasy. Jeden môže mať matka a druhý otec.
Dovolenku dieťaťa hradí väčšinou rodič, ktorý s dieťaťom cestuje.
Škola:
Výber školy, zápis do školy a v podstate všetky záležitosti týkajúce sa školy, by mali riešiť rodičia spolu a samozrejme za účasti dieťaťa. Ak aj nevyberú spolu školu, rozhodne musí jeden rodič druhého dopredu informovať o zápise do školy. Platí to o všetkých udalostiach súvisiacich so školou a nielen so školou. Každý rodič má právo na informácie o dieťati a to nielen dôležité informácie, ale všetky.
Ak sa rodičia nevedia dohodnúť o školských, prípadne iných záležitostiach, týkajúcich sa dieťaťa, obvykle pomôže názor dieťaťa. Ten je dobré zistiť hneď na úvod a názory rodičov predstaviť až následne. Niekedy je vhodná hra - namiesto vyslovenia názorov ich môže dieťa aj rodičia napísať na papier a potom ich všetci spoločne prečítajú.
Pri rôznych názoroch rodičov v podstatných záležitostiach je možné požiadať o pomoc spoločného kamaráta, učiteľa, psychológa CPPPaP alebo aj mediátora.
Mimoškolské aktivity:
Ohľadne výberu mimoškolských aktivít platí to, čo je napísané o dohode rodičov v časti Škola.
Ak sa už dieťa niečomu venuje, je dôležité, aby to obaja rodičia rešpektovali. Napr. nemusím súhlasiť s tým, že dieťa chodí na futbal, ale ak to dieťa chce, tak ho tam budem voziť. Treba si uvedomiť, že dieťa nemusí byť dobrým športovcom alebo umelcom. Jednoducho ho môže baviť nejaký šport, aj keď v ňom zatiaľ nie je veľmi dobré. Môže tam chodiť preto, lebo sa tam dobre cíti, chodia tam kamaráti alebo priateľka, má skvelého trénera... Toto treba rešpektovať.
Pri športových alebo umeleckých vystúpeniach vás dieťa určite bude chcieť vidieť oboch medzi divákmi a počuť vašu podporu, potlesk. Sadnite si vedľa seba, nemusíte sa vôbec rozprávať, ak nechcete. Sústreďte sa na dieťa, užívajte si jeho výkony, pustite z hlavy, že vedľa vás sedí ex. Keď príde dieťa po vystúpení k vám, obaja ho pochváľte a domov môžete ísť každý svojou cestou - ak nezvládnete ísť bez vzájomných výčitiek, osočovania alebo hádky obaja spoločne s dieťaťom na zmrzlinu, ako odmenu za jeho snahu.
Zdravotné problémy:
Informujte sa navzájom! Toto platí pre všetky záležitosti dieťaťa, ale pri zdravotných problémoch je to mimoriadne dôležité! Všetko povedzte alebo napíšte druhému rodičovi - čo sa stalo, ako, kde, kedy, ako je na tom dieťa, kde sa nachádza, lieky, liečebný režim. Pri vážnych stavoch dovoľte druhému rodičovi návštevu dieťaťa, aj keď s ním práve nemá byť. Pomáhajte si navzájom - ak niekto musí byť pri dieťati vo vysokej horúčke, druhý rodič by mal zháňať lieky, potraviny, navariť - ako vo funkčnej rodine, ide o dieťa! Nesmiete sa hádať pred dieťaťom, zhoršuje to jeho stav!
Rodičia sú pre dieťa najbližšími a najdôležitejšími osobami, preto smú dieťa navštíviť v nemocnici. Za dieťaťom smie prísť aj ten rodič, u ktorého dieťa v danom momente nemá byť (je jedno, či dieťa práve nemá v starostlivosti alebo nemá pre tento moment upravený styk s dieťaťom). Obaja majú rovnaké právo na informácie od lekárov, aj vtedy, ak je dieťa zverené len jednému rodičovi.
Pri menej vážnych stavoch si dieťa striedajte (prípadne dodržiavajte styk), ako keby bolo dieťa zdravé. Obaja rodičia sa predsa vedia postarať o choré dieťa. Odovzdávanie liekov a zdravotných pomôcok od jedného rodiča druhému je samozrejmosť. Kto by to neurobil, riskuje, že príde o dieťa, pretože by išlo o zanedbanie zdravotnej starostlivosti, teda konanie vyslovene proti záujmu dieťaťa.
Svadba:
Ťažko pri tvorbe rodičovského plánu zohľadniť svadbu, o ktorej ešte nevieme. Je treba, aby si toto každý rodič uvedomil a umožnil účasť dieťaťa s druhým rodičom na svadbe, aj keď práve v tom čase dieťa má byť u prvého rodiča. (Prvému rodičovi sa môže stať v budúcnosti to isté - pôjde na svadbu, bude chcieť vziať dieťa, ale ono bude v tom čase u druhého rodiča.) Druhý rodič má čo najskôr oznámiť svoj zámer - vziať dieťa na svadbu, kedy a kam - prvému rodičovi a na oplátku má nechať dieťa prvému rodičovi v inom čase - vrátiť mu dni s dieťaťom.
Vyššie uvedený text nie je napísaný v zákonoch, hovorí to zdravý rozum. Ak sa rodičia nevedia dohodnúť, môže sa rodič, ktorý chce vziať dieťa na svadbu, obrátiť na súd so žiadosťou o vydanie neodkladného opatrenia.
Úmrtie blízkeho:
Rozhodne to treba dieťaťu oznámiť, pretože dieťa sa bude pýtať na zosnulého a navyše dieťa cíti, že sa niečo stalo. Oznámiť to môže jeden rodič alebo druhý rodič, samozrejme citlivo, s prihliadnutím na vzťah dieťaťa k zosnulému, k veku dieťaťa a jeho vyspelosti.
O účasti dieťaťa na pohrebe by ste sa mali ako rodičia dohodnúť, ale práve v týchto prípadoch sa stáva, že jeden rodič nesúhlasí s názorom druhého. Ak nastalo úmrtie v rodine jedného rodiča, tento rodič chce vziať dieťa na pohreb, ale druhý rodič s tým nesúhlasí. Pre dieťa nemusí byť vždy najlepšie, aby sa zúčastnilo na pohrebe, na druhej strane to väčšinou dieťaťu neuškodí. Urobte, ako uznáte za vhodné, ale dodržte tieto dve zásady:
- nenúťte k účasti na pohrebe dieťa, ak vyslovene nechce
- nedovoľte, aby názory na účasť dieťaťa na pohrebe narušili vašu komunikáciu o dieťati a vašu schopnosť dohodnúť sa o záležitostiach dieťaťa; žiadna varianta pohrebu (s dieťaťom alebo bez dieťaťa) nie je taká dôležitá, ako vaša vzájomná spolupráca a informovanie sa.
Keď zomrie rodič dieťaťa, automaticky prejde výlučná starostlivosť o dieťa na žijúceho rodiča. Ak má dieťa vytvorený vzťah s členmi rodiny zosnulého rodiča, treba tento vzťah chrániť a podporovať. Dieťa patrí do rodiny aj naďalej a rodina je preň dôležitá. Rodina sa môže s žijúcim rodičom dohodnúť na kontaktoch s dieťaťom, prípadne môže upraviť styk dieťaťa s blízkymi osobami súd. Je to v záujme dieťaťa.