S bývalou partnerkou, s ktorou mám dcérku (teraz už 9 ročnú), sme sa pokúšali o "striedavku" ešte v dobe, keď sme o tomto modeli ani nepočuli.
Od rozchodu (keď mala dcéra 2 roky) sme si ju striedali prakticky stále, niekedy dokonca trávila so mnou viac času ako s matkou. Bolo to skôr o voľnom čase a možnostiach, matka bola ešte na materskej. Potom sme sa rozhodli pre systematickú "striedavku", keď sa Danka odsťahovala ďaleko od Bratislavy, do Čiech - Lunka u mňa trávila 10 dní do mesiaca. Chodila do škôlky v Česku a tiež chodila do škôlky u mňa v Bratislave v čase, keď tu bola so mnou.
Po nástupe do školy sa to trochu zmenilo, sviatky, prázdniny sme si striedali napoly, no kvôli škole chodila ku mne len na 5-6 dní do mesiaca, poväčšinou na víkendy, keďže malo ísť o dočasné riešenie. Keď sa ukázalo, že návrat na Slovensko z Čiech nebude taký rýchly, tak sme sa rozhodli striedať školu v Česku a na Slovensku, čo nám potvrdili aj z ministerstva školstva s tým, že jedna škola - česká - ostala kmeňová. Tam je klasifikovaná a dostáva tam vysvedčenie. Na Slovensku rovnako skúsila aj návštevu Waldorfskej školy, aj klasickej a aj individuálne doučovanie.
Lunka tak ku mne chodila opäť na 10 dní do mesiaca. Keďže toto striedanie škôl (česká/slovenská) sme obaja rodičia vyhodnotili ako nie veľmi prospešné pre dieťa, tak sme sa rozhodli pre striedanie rok/rok. Takže najbližší rok strávi dcéra so mnou a bude chodiť do školy (4.ročníka) u mňa na Slovensku a matku bude navštevovať. A o rok zase naopak. Samozrejme, je možné, že dovtedy dôjde k nejakým zmenám, podľa toho sa dohodneme a prispôsobíme situácii.
Dnes ale môžeme konštatovať, že dcéra ma k obom rodičom plnohodnotný a silný láskyplný vzťah, čo nás najviac teší. Jediné čo by sa mohlo zlepšiť je naša vzájomná komunikácia ako rodičov, čo je ale dlhodobý problém a dá sa dnes hodnotiť, že je na bode mrazu a problematická. To nám však nezabraňuje spravodlivo sa "deliť" o dieťa a týmto sa dcéru snažíme vôbec nezaťažovať, alebo čo najmenej.
Laco Ďurkovič o dcérke Lunke